Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž. Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.
Príslovia 17,27-28

Blázon vypúšťa všetkého svojho ducha; ale múdry ho zdŕža späť a krotí.
Príslovia 29,11

Ako sa vraví, „hovoriť je striebro, mlčať je zlato.“ Vo všeobecnosti si to vyžaduje veľkú múdrosť, keď si už človek zaumieni aj otvoriť ústa, aby z nich vyšlo niečo dobré, sväté, pravdivé, rozumné, na budovanie. Problém s ústami a slovami je však ten, že „z plnosti srdca hovoria ústa“ (Matúš 12,34), teda aké je srdce, také budú aj ústa. Inými slovami, špinavé slová svedčia o špinavom srdci. Aby dokázal človek opraviť a vyčistiť svoje ústa a slová, potrebuje mať vyčistené srdce. Vyčistiť srdce nedokáže ľudská snaha ani disciplína, to dokáže len Boh skrze zástupnú obeť Pána Ježiša Krista a moc Ducha Svätého.

Práve preto, že je tak ťažké otvoriť ústa a povedať niečo skutočne múdre, dobré a sväté, práve preto je pre hriešneho človeka tak múdre vo väčšine mlčať. Múdry človek podľa našich textov mlčí, ovláda sa, premýšľa, vie koľko má mlčať a vie potom na tú malú chvíľu aj otvoriť ústa a povedať niečo múdre. Blázon sa nevie ovládať, ústa sa mu nezatvoria, rapoce a rapoce svoju hlúposť naľavo a napravo do sveta každému, kto ide okolo. Keď je náhodou niekedy blázon aj ticho, neznamená to, že je múdry, ale že mlčanie zakrýva jeho bláznovstvo a prizerajúci sa ľudia ho vtedy môžu chybne odhadnúť za múdreho.

Priateľu, uč sa mlčať, mlčať, mlčať a potom prehovoriť pre Boha k dobru ľuďom.

Ondrej K.