Baptistická misia v Košiciach
Úvodom tejto spomienky dovoľte najprv malé odbočenie do minulosti nášho zboru. Baptistická misia v Košiciach sa začala už v r. 1902. Bola to malá skupinka bratov a sestier maďarskej a nemeckej národnosti. Preniknúť so zvesťou evanjelia medzi tunajší ľud bolo mimoriadne ťažké. Záznamy o krste sú až z rokov 1911, 1912 a 1913. Najprv boli pokrstené 4 osoby, potom 5 osôb a v r. 1913 bol pokrstený ešte jeden brat zo Slovenského Nového Mesta. Misijnej práci v Košiciach sa venovali väčšinou bratia z Budapešti.
Základný kameň modlitebne na Jesenského ulici
Po ukončení 1. svetovej vojny pripadli Košice do Československa. Netrvalo dlho a pri počte asi 40 členov potrebovali väčšie priestory. Roku 1922 bol položený základný kameň novostavby a 19. augusta r. 1923 bola postavená modlitebňa na Jesenského ulici. V r. 1938 po vzniku Slovenského štátu sa zbor v Košiciach dostal do nových problémov, nakoľko Košice pripadli do Maďarska. V r. 1939 im ústredie z Budapešti poslalo kazateľa Kerešiho, ktorý tu bol dva roky. V službe ho vystriedal br. kazateľ Sabo Imre a misijný pracovník Béke János. Po skončení 2. svetovej vojny sa väčšina členov zboru odsťahovala do Maďarska. Košický zbor pripadol pod správu Kežmarského zboru. V misijnej službe sa vystriedali viacerí bratia kazatelia a zbor početne rástol, pričom modlitebňa na Jesenského kapacitne nepostačovala.
Zápas o novú budovu
Posledných 40 rokov zo známych dôvodov cirkev nemohla stavať a zveľaďovať svoje objekty. K uvoľneniu došlo až po roku 1989. Vedenie mesta nám ponúklo 3 miesta vhodné pre stavbu zborového domu. Vybrali sme si bývalé smetisko na Slovenskej jednoty 16, kde aj náš objekt stojí. Oslovili sme troch projektantov, ktorí nám pripravili svoje štúdie pre novostavbu. Zvíťazil návrh brata Jankoviča. Predbežná cena na realizáciu stavby bola 19 mil. slovenských korún. Bola to pre náš zbor neprijateľná cena, nakoľko na účte sme mali len 4 milióny, ktoré sme obdržali za predaj kazateľského domu na Moravskej ulici.
Zázrak sa stal…
Po viacerých neúspešných jednaniach na úrovni vedenia zboru sme sa rozhodovali, či máme ísť do novostavby. Nakoniec sme sa opreli o známe Božie zasľúbenie: „Tvá Pane Kriste věc to jest, jenž nám zde svěřena, a že je Tvá a pro Tvou čest, nemuž být zmařena!“ A Pán Boh zázračne konal. Už prvý zázrak bol, že sme dostali pozemok pod modlitebňu od mesta zadarmo, ktorý mal hodnotu 1,8 milióna korún. Ďalší zázrak sme mohli zažiť pri zakladaní stavby na ihlanových pilotoch. Spolumajitelia firmy nám dali takmer 50% zľavu. Ďalšou výhodou bolo, že stavebná firma, ktorá realizovala stavbu nám fakturovala za práce až po ukončení jednotlivých etáp prác. V dôsledku toho peniaze, ktoré sme dostali za predaj kazateľského domu, sme mohli vložiť do banky na relatívne vysoký úrok. Okrem toho, jednotlivé rodiny pravidelne prispievali svojimi finančnými darmi. Medzi nimi bola aj jedna štvorčlenná rodina, ktorú opustil manžel. Ďalej sme organizovali pravidelné brigády a zo Spojených štátov prichádzali početné skupiny brigádnikov.
Príkladom nádherného vzťahu našich bratov z USA bol manželský pár, ktorí prišli viackrát. Na cestu si doma zarábali kosením trávnikov. Niektorí naši bratia, ktorí pracovali v cudzine, prispievali pomerne vysokými finančnými darmi a súčasne oslovili miestne zbory ktoré tam navštevovali, o finančnú pomoc.
Slávnostné otvorenie novej modlitebne
Tento Boží zázrak u končenú stavbu sme mohli slávnostne otvoriť 13.4.2003 bez finančného dlhu. Objekt je polyfunkčný, s bytom pre kazateľa a domovníka, s jedálňou a kuchyňou a viacerými zhromažďovacími miestnosťami pre bohoslužby a pre stretávanie detí a mládeže.
Vďaka a sláva patrí nášmu živému Bohu za tento dar!
Rasťo Štepita