Drahí moji bratia a sestry v Pánu Ježišovi Kristovi! Na začiatok by som seba aj Vás chcel povzbudiť veršom z Biblie,

Rim. 8, 17/b, 18 „akže spolu trpíme, aby sme aj spolu boli oslávení. Lebo tak súdim, že utrpenia terajšieho času nie sú hodny, aby boli prirovnané k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás.“

Je to úžasný verš, ktorý mi bol z milosti daný ako vzpruha po nie dobre vyzerajúcom a nekontrolovateľnom páde. Som nesmierne vďačný môjmu Bohu a Pánovi a to musím vyzdvihnúť môjmu záchrancovi, lebo napriek devastačným zraneniam /keďže mám titanové kolená/ mi zo svojej veľkej milosti a láske ku mne zachoval neporušené kĺby a kosti, do ktorých sú vložené. Aj ošetrujúci lekár sa čudoval, že sa nič neporušilo. Som vo svojom srdci úplne presvedčený, že počas rekonvalescencie, ktorá trvá už skoro 8 mesiacov a ešte stále nie je ukončená, vďaka Vašim prímluvným modlitbám u nášho Boha sa môj zdravotný stav pomaly ale isto zlepšoval.

Vďaka za podporu

Veľmi som súcitil a modlil sa aj za Lukáša, ktorý mal vážny úraz pár dni predo mnou. Som vďačný Pánovi že vypočul modlitby za jeho záchranu. Cítil som Vašu modlitebnú podporu, ale ďakujem aj za návštevy a mnohé pozdravy, ktoré ste mi posielali prostredníctvom mojej manželky. Veľmi Vám ďakujem za Vašu lásku, spolupatričnosť, ďakujem Pánovi za tento úžasný zbor do ktorého z Božej milosti môžem I ja patriť. Táto doba, ktorá preveruje vieru našich krehkých bytostí vo Všemohúceho Boha, Pána neba i zeme, ktorý sa vo svojich rozhodnutiach nemýli a ktorý chce, aby ľudia či je vírus, alebo nie – prehodnotili svoje životy a padli na svoju tvár, robiac pokánie, aby boli zachránení pre večný život, pre život, o akom vo svojom pominuteľnom tele nemajú ani potuchy, život s Ježišom Kristom vo večnosti!

Poďakovanie

Na záver, by som sa chcel poďakovať za Váš záujem a lásku voči mojej osobe, či rodine a utvrdiť nás všetkých, že Boh je Bohom predovšetkým milosti, lásky, radosti a pokoja.

1. Petra 4, 12-13. „Milovaní, nedivte sa ohňu, ktorý prišiel na vás pre vaše skúsenie, ako čo by sa vám diala čudná vec. Ale nakoľko máte účasť na utrpeniach Kristových, radujte sa, aby ste sa aj pri zjavení jeho slávy radovali plesajúci“.

To Vám prajem z úprimného srdca a nech Vám náš Pán Ježiš Kristus bohate žehná a odplatí za Vašu lásku a záujem o človeka ako som ja.

Daniel Staroň st.

Verš pre seniorov

V posledný deň starého roku si zvykneme ťahať verše pre jednotlivé skupiny v zbore. Ja som ťahal verš pre seniorov. Boli to naraz tri verše z 91. žalmu (5-7):

…Nebudeš sa báť moru, ktorý sa vlečie v mrákote, ani nákazy, ktorá pustoší o poludní… Zvláštne slovo, ktoré sme prijali vo viere v Najvyššiu Autoritu. Zďaleka som nemyslel, že to je veľmi konkrétne slovo nielen pre nás seniorov, ale pre všetkých veriacich na svete.

Chcem sa v krátkosti s vami podeliť, čo sme si na januárovom a februárovom stretnutí o tomto texte z Božieho slova povedali. Budem citovať z pripraveného textu.

Zhodli sme sa na tom, že sú to verše plné Božej vernosti, verše plné nádeje, verše plné optimizmu, verše plné zasľúbení.

Komu patria tieto verše?

Neboli by vhodnejšie pre ľudí, ktorí pracujú v infekčnom prostredí alebo na iných rizikových miestach, kde ľudia umierajú? Nie. Odpoveď nájdeme hneď v prvom verši. Tento žalm patrí tým, ktorí bývajú v skrýši Najvyššieho, ktorí spod tejto ochrany za žiadnych okolností nevychádzajú a ktorí nocujú v tôni Všemohúceho. Tieto verše patria nám seniorom, lebo sme si ich vytiahli pre tento rok. Možno, že sa niektorých z nás dotknú veľmi konkrétne, že pocítime ich dosah na vlastných životoch. Aj keď im dnes celkom nerozumieme, iste časom všeličo veľmi konkrétne pochopíme…

Povzbudzujúce slovo – nebudeš sa báť

V šiestom verši je pre nás povzbudzujúce slovo: nebudeš sa báť. Nie je tam napísané, že nás obíde mor alebo nákaza, to všetko sa nás môže dotknúť, hoci len okrajovo, môže nás to zasiahnuť, nemusí nás to minúť, ale vo všetkých prípadoch je s nami Boh. On prikázal svojim anjelom, aby nás ostríhali na všetkých našich cestách. Na všetkých. On je s nami vo všetkých našich búrkach života, hoci sa niekedy zdá, že spí (Mt 8,24). Hľa, nedrieme, ani nespí ten, ktorý ostríha Izraela ( Ž 121,4). Hospodin je naším strážcom, Hospodin je našou tôňou po našej pravej ruke ( Ž 121,5).

Nemáme sa báť moru, ktorý sa vlečie v mrákote, ale je to nebezpečenstvo, ktoré nemusí mať osobný charakter. Môže to byť aj zvrátený duch doby, ktorý na nás útočí aj dnes. Veď málo zvrátenosti je okolo nás v dnešnej dobe? Na Slovensku, aj inde na svete. Ako sa tomu brániť? Nevychádzať spod ochrany Božej. Morová nákaza sa šíri akosi sama od seba. Môže pustošiť v mrákote aj na poludnie. Nech nám Pán dá múdrosť, aby nás nezachvátila tma (J 12,35)

V každom prípade v našich životoch sa musíme podriadiť, poddať Bohu. Len v Božej skrýši sa  môžeme cítiť bezpeční.

Dokedy?

Až do slávneho stretnutia s našim Pánom. To nám chce Božie slovo cez Ducha svätého povedať. Aká to nádej pre nás seniorov. Slávna nádej, ktorá nezahanbuje. On nám dá vidieť svoje spasenie.

Ján Baláž

Vďačnosť, vďaka, ďakovať, ďakovanie, poďakovať, vďačiť, dobrorečiť, dobrorečenie – to sú slová veľmi blízke a pritom aj často vzdialené nám, nášmu praktickému životu. Prečo je tak ťažké poďakovať? Veď nás nič nestojí vyslovenie jedného či dvoch slov, ktoré by mali vyvierať z našich sŕdc. Už naše malé deti sme učili: No, poďakuj pekne. A pamätáte si ešte často na ten vzdor?! To sme my ľudia!

Pred nejakým časom som zachytil z rozhlasovej stanice asi tieto slová:

Aj keď nadávam, že zvoní budík a že musím vstávať, ďakujem Ti, Pane, že počujem, veď koľko ľudí je hluchých…
Aj keď šomrem, že už je ráno a slnko vchádza do izby, ďakujem Ti, Pane, že vidím, veď koľko ľudí je slepých…
Aj keď sa mi nechce vstávať, ďakujem Ti, Pane, že mám silu vstať, veď koľko ľudí je pripútaných na lôžko…
Aj keď často vládne nervozita, lebo sa pripálila hrianka alebo vznikol nejaký iný problém, ďakujem Ti, Pane, za svoju rodinu, veď koľkí žijú osamotení…
Aj keď nevyzerám v zrkadle ako vystrihnutý z obrázku, ďakujem Ti, Pane, že som taký, akého si ma stvoril a máš ma rád…
Ďakujem Ti, Pane, že žijem, veď koľkí z cintorína by si to so mnou vymenili…
Ďakujem Ti za všetko, Pane.

V žalme 92,15 je napísané toto: Tí, ktorí sú zasadení v dome Hospodinovom, budú kvitnúť vo dvoroch nášho Boha. Ešte aj v šedinách ponesú ovocie a budú svieži a zelení. Ale kto? Každý starý človek? Nie! Len tí, ktorí sú zasadení v dome Hospodinovom, tí budú kvitnúť vo dvoroch nášho Boha. A aké je naše poslanie? Hovoriť o Hospodinovi našim deťom a vnúčatám – odovzdávať pochodeň Božieho slova ďalej. To sú plody nášho života tu na tejto zemi.

Muž po operácii ďakuje Bohu

Istému osemdesiatročnému mužovi operovali oči. Operácia sa podarila. Keď sa tento muž nasledujúce ráno prebudil, oči mal ešte zaviazané, ale počul, že sa niekto blíži k jeho posteli. Nevedel, či je to lekár alebo sestrička, ale ticho sa spýtal: Komu okrem Pána Boha mám poďakovať, že budem môcť zase vidieť? Nezabudol na vďačnosť. Keby sme aj v priebehu rokov postrácali zdravie, silu a sviežosť, ak nám zostane dostatok vďačnosti Pánu Bohu i ľuďom okolo nás, je jedným znamením, že naša staroba je ako naša mladosť.

A keby aj nekvitol figovník,…polia by nedorobili potravy…, chceme sa veseliť v Hospodinovi a plesať v Bohu nášho spasenia (Hab 3,17-18).
Dobroreč moja duša Hospodinovi a nezabudni niktorého zo všetkých Jeho dobrodení (Ž 103,2)

Ján Baláž