Odmalička som chodil do kostola. Moji rodičia, starí rodičia a prastarí rodičia ma viedli k Pánu Bohu.

Keď som bol na tábore Detskej misie, tak jeden večer zaznel text z Biblie o Svadbe Baránkovej u Matúša 22. Začal som uvažovať nad tým, že čo ak ja ostanem vonku a nedostanem sa na tú svadbu.

Jasne som chápal, že na to miesto sa dostanem iba hlavným vchodom. Nepomôže mi zadné záchodové okienko alebo nejaká iná taktika ako vojsť dovnútra.

Začala škola a prišiel som do piateho ročníka. Preberali sme pravek a starovek.

Vynorili sa vážne otázky: Kto ma pravdu? Boh, alebo to, čo hlása tento svet?

Na druhom tábore Detskej misie. Pán Boh mi začal dávať odpovede na moje otázky. Matúš 7:13-14. Do života vedie tesná brána a úzka cesta a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.

Pochopil som, že Pán Ježiš je tou úzkou bránou.

Celý proces skončil po troch rokoch. Na konci jednej kázne sa ma kazateľ pýtal veľmi konkrétne otázky ohľadom môjho života. Pýtal sa, či viem, že patrím Pánu Bohu a že ak by som dnes zomrel, či by som išiel do neba.

Nevedel som mu odpovedať. Modlili sme sa spolu  a vyznával som svoje hriechy a rozhodol som sa ísť za Ježišom a neobrátiť sa späť. Aj keď cesta nie je ľahká, je plná pádov, no Pán Boh ma stále dvíha a má zmysel ísť za ním. Nech nám všetkým dá Pán Boh milosť vytrvalo pokračovať na tej ceste.