V deviatom roku Hozeu zaujal assýrsky kráľ Samáriu a prestehoval Izraela do Assýrie … A tak chodili synovia Izraelovi vo všetkých hriechoch Jeroboámových, ktoré páchal; neodstúpili od toho, dokiaľ neodstránil Hospodin Izraela zpred svojej tvári, jako hovoril skrze všetkých svojich služobníkov prorokov, a preto sa musel prestehovať Izrael preč so svojej zeme do Assýrie

2 Kráľ. 17,6-23

A stalo sa … že prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, i s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu a rozložil sa proti nemu táborom, a vystavil proti nemu hradby dookola … Deviateho dňa toho štvrtého mesiaca zmocnil sa mesta hlad, a nebolo chleba pre ľud zeme. Vtedy bolo prelomené mesto

2 Kráľ. 25,1-4

Kniha nadväzuje na rozdelené kráľovstvá a opisuje ich kráľov (Severného Izraela i Južnej Júdskej ríše) počas viacerých storočí. Opisuje odpadnutie kráľov a následne národa od Boha, ich rastúce modlárstvo, neposlušnosť, za čo na nich prichádza a musí prísť trest, ktorý Boh dlho sľuboval skrze prorokov; ale kniha opisuje i Božiu vernosť vlastným sľubom skrz tento strašný trest. Kniha začína smrťou kráľa Achaba (sever. kráľ.), na ktorého trón nastupuje jeho syn Achazjáš, ktorého krátke kraľovanie je poznačené modlárstvom. Počas toho stále pokračuje služba proroka Eliáša, ktorý neumiera, ale je vzatý do neba vo víchrici (kap. 2), ktorého zastupuje v službe Elizeus. Elizeovu službu doprevádzajú divy a zázraky (Božie nadprirodzené zásahy do prirodzeného chodu sveta), ako napr. uzdravenie vôd v Jerichu (kap. 2), rozmnoženie jedla a nasýtenie zástupu, vzkriesenie z mŕtvych (kap. 4). Elizeus tiež konfrontuje severných kráľov, že ak sa nevrátia k Bohu, stihne ich blížiaci sa strašný trest.

Elizeova verná služba a zázraky svedčia o moci jediného pravého Boha uprostred mnohých modiel vyvoleného národa, ktoré si nadonášali od pohanských národov okolo. Ako čas pokračoval, nastupoval ďalší a ďalší kráľ na trón severného kráľovstva, a každý z nich posunul národ viac a viac do hriechu, a bližšie k Božiemu predpovedanému trestu. Až sa nakoniec čas naplnil, a Boh začal súdiť hriech severného kráľovstva tým, že naň prišla Asýrska ríša (zo severovýchodu), podmanila si ho a odviezla do ťažkého a krutého zajatia v roku 722 p.n.l. (kap. 17). Asýria následne do relatívne uvoľneného okolia Samárie nasadila Asýrčanov, z ktorých neskôr náboženským synkretizmom (spájaním, krížením, miešaním) a zmiešanými manželstvami vznikajú Samaritáni (poloviční Židia). Asýria (pod vedením Senacheríba) napadla aj južné kráľovstvo, dobyla zopár miest, okolo 701 p.n.l. zaútočila i na Jeruzalem (kap. 19), avšak vďaka pobožnému kráľovi v južnom kráľovstve, Ezechiášovi, sa jej nepodarilo dobyť južné kráľovstvo a bola zahnaná.

Asýrske vyhnanstvo ukončuje severné kráľovstvo ako také a napĺňa Boží sľub súdu a trestu. Južné kráľovstvo má v kontraste k severnému zopár pobožných kráľov, ktorí prinášajú reformu a návrat k Bohu (napr. Ása, Ezechiáš, Joziáš, Jozafat), no aj tak všeobecný duchovný trend južného kráľovstva vykazuje upadajúci charakter. Južné kráľovstvo sa naďalej vzpiera Bohu, mnohé desiatky rokov neposlúcha prorokov od Boha s výstrahami a volaním po pokání, až prichádza rok 586 p.n.l. Južný kráľ Cidkijáš sa vzoprel Babylonskej ríši, ktorá odpovedá v troch útočných ťaženiach, kde tvrdo a devastujúco dobyje Jeruzalem a južné kráľovstvo. Mesto bolo zrovnané so zemou, Šalamúnov chrám zničený, kráľov palác spálený, hradby mesta zrútené, a najlepší zo Židov boli odvedení do Babylonu. V knihách kráľovských Boh hovorí, že ak sa ľud odvráti od hriechov k Bohu, bude im odpustené, avšak ak nie, príde trest. Trest prišiel a dopadol tvrdo – na Sever v podobe Asýrie, na Juh v podobe Babylonu.

Všetky informácie kníh kráľov sú podávané s teologickou perspektívou a akosi vysvetľujú Židom, prečo sa udialo zajatie, že muselo prísť, a že prišlo presne ako ho pripravil Boh. Asýrske a Babylonské zajatie je výsledkom toho, že národ bol postavený na vláde nedokonalého kráľa, človeka, namiesto aby bol postavený na dokonalom Bohu. Vidieť, že Boh dáva mnohorakú milosť a možnosť na pokánie, ale že zároveň nenávidí hriech, že ho berie a súdi veľmi vážne. Vidieť, že Boh splní, čo sľúbi – či už je to sľub požehnania, či sľub trestu. Vidieť opäť, že Boh dosahuje svoje ciele napriek hriechom ľudí. Dve kráľovstvá skončili, ale Boh a jeho zasľúbenia jeho vyvolenému národu neskončili. Ľud je vo vyhnanstve, tvrdo trestaný, a všetko sa zdá stratené. No Dávidova línia stále existuje.

Ondrej K.

Moje detstvo

V detstve mi bol príkladom viery a živým svedectvom o Bohu môj dedko. Ako dieťa som však evenjeliu nevenovala pozornosť. Nerozumela som mu.

Prihlásila som sa na konfirmáciu so svojim bratom. Tam som videla, že nielen starší ľudia ale aj mladí ľudia veria Bohu. Pochopila som, že Biblia je Božie slovo.

Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka, ale ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého. (2. Petrov 1:21)

Otvorila som si Bibliu a zistila som, že nepochádzam z opice, ako ma učili v škole. Chodila som s bratom na mládež. Tam nás viedli k Božiemu Slovu. Ale stále som nerozumela tomu, čo čítam. Boh mi poslal ľudí, ktorí mi povedali, aby som sa modlila k Bohu, aby mi Boh odkryl Písmo. A vtedy mi otvoril Boh skrze Ducha veršík vysvetlil. Nechala som sa pokrstiť na vyznanie viery a svedčila som o Bohu svojej rodine.

Všimla som si, že mi mizne Biblia zo stola. Začala si ju čítať moja mamka.

Neskôr aj ona odovzdala svoj život Bohu, môj brat aj moja babka. Do Božích rúk som odovzdala aj svoje manželstvo. Neponáhľala som sa a Boh mi požehnal manžela aj deti.

Čo zmenil Boh na mne?

Dal súcit a lásku k ľuďom. Dal mi hodnotu. On za mňa položil život a aj vstal z mŕtvych, v Ňom mám nádej a viem, že je s nami po všetky dní až do konca sveta.

Sláva Bohu

Môj duchovný život

O tom, ako som prijala Pána Ježiša do svojho života som už hovorila pri svojom krste. Preto by som teraz chcela povedať viac o tom, ako sa vyvíjal môj duchovný život ďalej. Tí čo ma poznajú vedia, že pochádzam z neveriaceho prostredia. Keď som sa teda rozhodla odovzdať svoj život Bohu ako cca 22 ročná, dala som sa pokrstiť. Myslela som si, že to je predsa všetko, mám nový život a ďalej už netreba robiť nič.

Keď sa na to tak spätne pozriem, bola som naozaj ako také malé, čerstvo narodené bábätko. Bábätko, ktoré sa potrebuje ešte všetko naučiť – rozprávanie, chodenie a tak ďalej. Popravde som vtedy netušila, že som ešte len na začiatku mojej cesty s Bohom. Netušila som, že On ma bude k sebe ťahať bližšie a bližšie, učiť ma čo sa mu páči, ukazovať mi moje nedostatky, či pripravovať ma na rôzne náročnejšie situácie v živote. A mal teda so mnou veľa práce (a stále má).

Keďže tých 22 rokov som verila niečomu úplne inému, bola som vychovávaná bez vzťahu s Bohom, zvyknutá robiť si to, čo je správne podľa akéhosi môjho morálneho nastavenia, a nebolo jednoduché sa zo dňa na deň zbaviť týchto vecí, čo sa mi ani nepodarilo.

Moje zlyhania

Tieto moje zlyhania často spôsobovali pochybnosti o tom, či ma Boh naozaj miluje. Nechápala som, prečo mi predsa nepomôže, aby som bola dokonalejšou, lepšou, poslušnejšou. Stále som sa vracala k starým zlým zvykom, pričom som vedela, že nerobím správne. Nejako som sa nevedela vymotať z kruhu nespokojnosti, neposlušnosti a následného hnevu na Boha, prečo to vlastne dovolil.

Najnáročnejšie obdobie pre mňa ale nastalo, keď sa nám narodil náš prvý syn. Samozrejme že sme sa naňho veľmi veľmi tešili. Veľmi ho ľúbime, tak isto ako aj ostatné naše deti. No jednoducho jeho narodenie prinieslo do môjho života veľa nových situácií a zmien, s ktorými som sa často nevedela vysporiadať. Od maximálneho vyčerpania z prebdených nocí, cez strach a obavy o jeho život, zdravie a budúcnosť, ako si poradiť s jeho výchovou, a tak by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej. Sama som tieto situácie nevedela zvládnuť, no už som samozrejme vedela, že ani na to nie som sama.

Vedela som, že sa so všetkým môžem obrátiť na nášho milujúceho Otecka, ktorý ani nechce, aby sme sa s takýmito vecami trápili. Akurát to bolo občas akosi tažšie aplikovať do reálneho života, keďže stále sa mi Boh zdal akosi príliš vzdialený, absolútne nedosiahnuteľný.

Stretnutia s veriacími ľuďmi

V tomto období som sa však začala stretávať s veriacimi mamičkami na našej mamičkovskej skupinke Pierko. Zároveň, presne v tom období sa Laura, manželka nášho kazateľa Daliho, rozhodla organizovať a viesť biblické študijné skupinky pre ženy. Hoci to bolo pre mňa vtedy náročnejšie obdobie kvôli starostlivosti o malé dieťa, sama som sa vnútorne rozhodla a zaviazala, že budem navštevovať obidve tieto skupinky. To preto, aby som mohla viac spoznávať Boha cez Jeho Slovo, a tým som sa k nemu mohla viac priblížiť.

A viete čo? Obidve tieto skupinky boli veľkým požehnaním nie len pre môj život, ale aj pre život celej našej rodinky. Pravidelné štúdium Božieho Slova mi prinášalo odpoveď nie len na duchovné otázky, ale hlavne na praktické situácie, ako z Božieho pohľadu. Ako byť dobrou manželkou a matkou, ako slúžiť v zbore, v rodine, medzi známymi – jednoducho, našla som miesto, kde sa dajú nájsť odpovede na (takmer) všetky otázky a problémy v živote.

Nie, nie je to skupinka s Laurou, i keď Laura zvládla bravúrne zodpovedať všetky naše otázky, je to Božie Slovo, Biblia. Od kedy nám Laura začala ukazovať aké presné inštrukcie, rovno od nášho Pána a Stvoriteľa všetkého, sa tam nachádzajú práve pre môj život, mám veľkú túžbu ich všetky odhaliť. Som veľmi vďačná Bohu za to, že nám zanechal takýto “manuál”, a tiež som vďačná Laure, že jej Boh dal také ochotné srdce slúžiť ostatným ženám. Chcela som teda len povedať, ako veľa mi dáva čítanie a štúdium Božieho slova, a ako sa tým aj zlepšuje môj vzťah s Bohom a mení môj život. Už totiž viem, kde hľadať všetky odpovede.

Odporúčanie

Veľmi sa mi tiež páčil komentár môjho svokra, Jara Bána, k podobenstvu o dome na skale (odporúčam všekým si to prečítať, keď vyjde knižne).

Prečo ma oslovujete: ‚Pane, Pane,‘ a nerobíte to, čo hovorím? Komu sa podobá ten, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a plní ich? Ukážem vám: Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Kopal hlboko a základy položil na skale. Keď prišlapovodeň, privalila sa rieka na ten dom, ale nebola schopná ním otriasť, lebo bol dobre postavený. Kto však moje slová počúva a neplní ich, podobá sa človeku, ktorý postavil dom na zemi bez základov. Keď sa naň privalila rieka, zrútil sa a zostalo z neho iba veľké rumovisko.“ Lukáš 6, 46-49

A čo ďalej?

Aj ja som totiž staviteľ. Ešte stále kopem základy pre môj dom. Verím tomu, že už nie sú úplne plytké, som už v nejakej hĺbke, no ešte som ani z ďaleka nenarazila na tú skalu, na ktorú sa každý kresťan snaží dostať. Stále nedokážem zvládnuť všetky problémy a situácie v mojom živote bez ľudského zlyhania, hriechu, pochybnosti, no som pevne rozhodnutá, že svoj čas, ktorý mám na tejto zemi, chcem stráviť poznávaním nášho Pána, službou pre Neho, a hlavne mu chcem byť poslušným a milujúcim dieťaťom.

Viem, že sa môžem so všetkým obrátiť na nášho milujúceho Otecka.