_{Videl som Pána stáť vedľa oltára, a riekol: Uder hlavicu, aby sa zatriasly prahy a odraz ich a hoď na hlavu ich všetkých, a ich ostatok pobijem mečom; nikto im neunikne, ani sa im nikto nezachráni útekom. Keby sa preborili až do pekla, odtiaľ ich vezme moja ruka; a keby vyšli až hore do neba, aj odtiaľ ich strhnem; keby sa ukryli na vrchu Karmela, vykutám ich odtiaľ a vezmem ich; keby sa skryli pred mojimi očima na dne mora, odtiaľ rozkážem hadovi, a vyhryzie ich; a keby odišli do zajatia pred svojimi nepriateľmi, odtiaľ rozkážem meču, a pobije ich a obrátim svoje oko na nich na zlé a nie na dobré. … Hľa, oči Pána Hospodina proti tomu hriešnemu kráľovstvu, a zahladím ho s tvári zeme, krome že priam celkom nezahladím domu Jakobovho, hovorí Hospodin. Lebo hľa, ja prikážem a budem previevať dom Izraelov medzi všetkými národami, jako sa previeva riečicou, ale neprepadne ani jediné zrno na zem. Od meča pomrú všetci hriešnici z môjho ľudu, ktorí hovoria: Nepriblíži sa k nám ani nenadíde na nás zlé.}

_{Ámos bol obyčajný človek, pastier, pochádzajúci z Južného kráľovstva, ktorého Boh povolal prorokovať pre Severné kráľovstvo okolo roku 760 p.n.l., jeho súčasníci boli Ozeáš, Jonáš a Izaiáš. Severný Izrael sa v tom čase nachádzal v období veľkej prosperity a mieru s okolitými národmi, avšak duchovne upadal do modlárstva, na Boží zákon sa zabúdalo, vládla stále väčšia nespravodlivosť, morálne bol národ na úpadku. Kniha začína proroctvami o súde a treste nad okolitými národmi Izraela (Damašek, Gaza, Týr, Edóm, Amón, Moáb) za ich ohavnosti proti Božiemu ľudu a proti iným národom, avšak primárne sa pozornosť sústredí na Izrael, ktorý upadal do hriechu. Následne (kap. 3–6) sa opisujú konkrétne hriechy Izraela: ľudia začali byť materialistickí, zameraní na vlastníctvo; boli pyšní; modlárčili a zanedbávali Božie príkazy; bohatí a mocní utláčali chudobných, čo ústilo do spoločenskej nespravodlivosti; ľud sa oddával prázdnym náboženským rituálom, ktoré boli oddelené od autentického vzťahu s Bohom aj od spravodlivej praxe.}

_{Uprostred tejto duchovnej dekadencie Ámos hlása správu od Boha, že aj keď je národ fyzicky v mieri a prosperite, aj keď je mocný militárne, ich pocit bezpečia je falošný, a bude čoskoro rozbitý na kusy. Národ bude čeliť deštrukcii, pretože zlyhali ctiť Boha a žiť podľa Jeho nariadení. Následne (kap. 7) Ámos opisuje sériu videní vrátane kobyliek (Joel), ohňa, olovnice, ktoré všetky symbolizujú blížiaci sa trest a súd nad Izraelom. V týchto videniach vidieť ohromujúcu povahu súdu Boha za hriech, aj Jeho túžbu po spravodlivosti medzi Jeho ľudom. Hriech a nevernosť Izraela je už tak veľká, zašla v trpezlivosti Boha tak ďaleko, že súdu sa už nedá vyhnúť, isto príde na Boží ľud. Následne (kap. 9) Ámos predpovedá skazu, no i obnovu Izraela, že aj keď isto príde Boží strašný a hrozný súd, kázeň, a je už za dverami, Boh nezničí svoj ľud úplne. Zachová si ostatok, navráti svoj ľud späť do zborených miest, obnoví ich a znovu ich bude žehnať. Táto obnova finálne poukazuje na Mesiášske kráľovstvo, v ktorom Boh prinesie úplné uzdravenie a mier.}

_{Kniha učí, čo má človek urobiť, ak sa chce stretnúť s Bohom; že Boh kladie vysoký dôraz na spravodlivý praktický život plynúci z vrúcneho vzťahu lásky k Bohu; že Boh vidí pod povrch pokryteckého ritualizmu, že opovrhuje uctievaním, ktorému chýba srdce pre Boha; že Božia milosť a trpezlivosť má svoj koniec, že Boh zhovieva, no keď príde čas, súdi hriech, a súdi ho tvrdo; že človek sa nedokáže vysporiadať s hriechom bez navrátenia sa k Bohu; že Boh neprehliada hriechy, ktoré iní konajú voči Jeho ľudu; že Boh Izraela je zároveň Bohom sveta, ktorému sa budú spovedať na konci všetky národy a všetci ľudia, či Židia či pohania; že utláčanie chudobných a slabých, úplatkárstvo, vykorisťovanie, prehnaný luxus či ľahostajnosť voči trpiacim, to všetko je hriech; že Boží súd začína Jeho ľudom, a postupuje do sveta; že prosperita zvykne oklamať človeka o jeho bezpečí a istotách, že je lepšie sa vždy, či v prosperite či v strádaní, spoliehať na Boha; že Boh si napriek silným výchovným úderom zachová svoj zostatok, nezničí svoj ľud úplne, ale ho v budúcnosti, keď bude ľud činiť pravé pokánie, navráti, obnoví a požehná.}

Ondrej Kajňak

_{A za dní tých kráľov ustaví Bôh nebies kráľovstvo, ktoré nebude zkazené nikdy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť až na veky}

_{Dan. 2,44}      

_{Daniel patrí k exilným prorokom s Jeremiášom a Ezechielom, v mladosti bol odvedený do Babylonu v prvej vlne deportácií (605 p.n.l.), jeho spisy majú pre Starý zákon podobný význam ako Zjavenie Jána pre Nový zákon, bol vznešeného pôvodu, mal obdivuhodný charakter, ktorý vykazoval znaky neoblomnej integrity, hlbokej múdrosti a nekompromisnej vernosti Bohu. Vďaka týmto vlastnostiam a milosti Božej sa Daniel dostal do prominentného postavenia aj v Babylonskej ríši a neskôr tiež v Médsko-Perzskej ríši. Obe ríše boli silne pohanské, no Daniel si napriek bezbožnej spoločnosti a viacerým výzvam zachoval po celý čas výhradnú oddanosť Bohu. Daniel slúžil ako Boží prorok približne 70 rokov. Kniha obsahuje historický opis Danielovho života (kap. 1–6) aj jeho proroctvá od Boha, ktoré sa týkajú primárne Božej zvrchovanosti nad národmi sveta a Božích plánov pre Izrael a svet (kap. 7–12).}

_{Prvá polovica knihy sa začína odvedením Daniela do Babylonu (kap. 1), kde s priateľmi dostali babylonské mená (Daniel ~ Baltazár, Chananiáš ~ Šadrach, Mišael ~ Méšach a Azariáš ~ Abéd-Nego). V prvej vlne deportácií do Babylonu bola odvedená šľachta a vzdelaná vrstva, ktorá sa mala v Babylone na kráľovom (Nabuchodonozor) dvore venovať učeniu a štúdiu babylonskej kultúry a vied pre službu. Všetci štyria sa odmietli stravovať kráľovským jedlom obetovaným modlám, stravovali sa podľa židovských dietárnych obmedzení a Boh ich odmenil múdrosťou a priazňou. Neskôr Daniel dokáže kráľovi Nabuchodonozorovi vyložiť význam jeho sna (kap. 2) o veľkej soche zloženej z rôznych materiálov, pričom sen predstavoval následnosť štyroch veľkých ríš: hlava zo zlata (Babylonská ríša); hruď a ruky zo striebra (Médsko-Perzská ríša); brucho a stehná z bronzu (Grécka ríša); nohy zo železa (Rímska ríša); chodidlá zo železa a hliny (konfederácia silných a slabých desiatich národov obnovenej Rímskej ríše). Následne kameň, ktorý rozbil celú sochu, bude Kráľovstvo Božie, založené Ježišom Kristom. Týmto múdrym výkladom bol Daniel poctený kráľom, dosadený ako vládca celej Babylonskej provincie a tiež ako hlavný prefekt nad všetkými babylonskými mudrcami (mágovia / vznešený rád kráľotvorcov). O pár storočí neskôr je to práve tento rád mudrcov, ktorí vďaka hviezde donášajú zlato, kadidlo a myrhu k nohám narodeného dieťatka v Betleheme. Neskôr (kap. 3) sú traja priatelia Daniela hodení do rozpálenej ohnivej pece kvôli tomu, že sa odmietli klaňať zlatej soche kráľa Babylonu, z ktorej ich zázračne zachránil Boh tak, že nemali ujmu na zdraví. Neskôr (kap. 4) má kráľ Nabuchodonozor ďalší sen, ktorý mu Daniel vyloží ako výstrahu prichádzajúceho poníženia a dočasného bláznovstva kvôli pýche kráľa, čo sa aj splní na sedem rokov, počas ktorých babylonský kráľ žije ako zviera v divočine. Neskôr (kap. 5) sa na stene objaví písmo počas vlády kráľa Belšacara, čo Daniel vykladá a predpovedá pád Babylonskej ríše a nástup Médsko-Perzskej, čo sa udialo tej samotnej noci útokom Peržana, kráľa Dária.}

_{Danielov charakter a dovednosti mu zabezpečili veľmi vysoké postavenie aj v Médsko-Perzskej ríši (bol jedným z troch kniežat hneď pod kráľom, ale bol múdrejší ako ostatné dve kniežatá). Daniel sa však dostal do problémov, keď kráľ (ovplyvnený úkladnými radcami) vydal dekrét, že sa nikto nesmie modliť k inému Bohu ako ku kráľovi Peržanov, čo Daniel nemohol poslúchnuť a modlil sa, tak isto ako predtým, k jedinému pravému Bohu (kap. 6). Bol následne uvrhnutý do jamy s levmi, kde ho Boh ochránil a zachoval. Nasledujú proroctvá, prvé (kap. 7) je o štyroch zvieratách (ríšach, podobne ako pri soche), kde následne „malý roh“ predstavuje antikrista prenasledujúceho veriacich, ktorého zastaví Boh Otec a Syn. V následnom proroctve (kap. 8) vystupuje baran s dvoma rohmi (Média a Perzia) a kozol (Grécka ríša), kde sa ako rohy predstavuje Alexander Veľký a Antiochos Epifanes, prenasledovateľ Židov. Následne (kap. 9) obsahuje proroctvo 70 týždňov, ktoré načrtáva budúcnosť Izraela, príchod Mesiáša a obdobie veľkého súženia. V posledných dvoch kapitolách (kap. 10–12) sa opisuje konflikt národov severu a juhu, ktoré ukončí víťazstvo Božieho kráľovstva. Kniha učí, že Boh je zvrchovaný nad globálne ríše, používa si ich a orchestruje pre svoje plány, pričom zároveň necháva vládcov a ľudí konať slobodne, za čo ich následne privedie na súd. Učí tiež, ako byť verný Bohu voči opozícii.}

Ondrej Kajňak

Jar 2020 vnímam ako výnimočnú. Pán Boh sa k nám správal veľmi zhovievavo a trpezlivo. V marci nás vrátil do domovov a ja som rozmýšľala nad tým, aké je to pekné byť takto spolu. Hlavnou témou bol koronavírus vo všetkých jeho súvislostiach a jednou z nich bola aj otázka: Čo dobré to so sebou môže priniesť? Ako mnoho ľudí aj ja som bola vystrašená a niekedy až kŕčovito sa snažila Pána Boha držať. Pýtala som sa, čo bude s nami, s našimi deťmi a vnímala rôzne alternatívne vysvetlenia prebiehajúcej situácie.

Darček od Pána na Veľkonočnú nedeľu

V apríli, najmä počas Veľkonočných sviatkov, celý tento pocit kulminoval. Zamýšľala som sa nad Božím zámerom a očakávala ďalšie správy. Veľmi citlivo som prežívala vekovú segregáciu a jej dôsledky. Môj pôvodne dobrý motív sa nakoniec premenil na sledovanie každej novej správy, čo nám neprinášalo pokoj. A tu mi Pán dal darček na Veľkonočnú nedeľu. Deň po tom, ako som v obavách uvažovala nad spasením a svojou nedostatočnosťou mi môj otec ukázal 23 rokov starý záznam z môjho krstu. Tento záznam som nevidela dlhé roky a veľmi ma potešil na srdci. Vnímala som to ako odpoveď od Pána Ježiša a rozhodla som sa primknúť sa ku Kristovi ešte viac.

Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. 2. Kor 5:17

Opäť v zhromaždení kresťanov

Je máj a my sa po dvoch mesiacoch chystáme do zhromaždenia. Som vďačná a plná očakávania aké to bude. Nie kvôli nádhernej budove, tá je len prostriedok a slúži nám perfektne. Teším sa na Božie Slovo, na ľudí a hoci aj obmedzené zdieľanie spoločného priestoru. Často si uvedomujem aké je dôležité mať miesto, kde sa môžeme v pokoji stretnúť. Jarné mesiace boli intenzívne a bohaté na udalosti, ktoré s nami zatriasli. Či už je tou udalosťou celosvetová pandémia, dobre mienená segregácia seniorov, alebo výročie otvorenia našej modlitebne, spája nás vedomie, že všetko je v rukách nášho milostivého Pána. Zahĺbte sa do riadkov, ktoré opisujú jar 2020 v jej rôznych podobách.

A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. Rimanom 8:28

Eva Bargerová

Šesť lekcií pre zbory od prezidenta Španielskej evanjelickej aliancie

Marcos Zapata April 21, 2020

Španielsko prechádza cez najhoršiu krízu, ktorú si pamätáme odvedy, čo sa naša krajina stala modernou demokraciou pred 40 rokmi. Nový koronavírus zabil viac ako 20 800 ľudí a nakazil najmenej 200 000. (Poz. prek.: k dnešnému dňu je to 24 275 úmrtí a 236 899 nakazených)

Naše evanjelikálne zbory neboli ušetrené tejto pandémie a ja sám patrím medzi tých, ktorí boli hospitalizovaní s chorobou COVID–19. Som kazateľom zboru s 350 ľuďmi v menšom meste na pobreží Atlantiku. Pôsobím vo vedení mojej denominácie a som tiež prezident  Evanjelickej aliancie v Španielsku. Službu vo  všetkých týchto úlohách som musel zastaviť po svojom vlastnom nakazení sa vírusom.

Po 21 dňovom zápase s chorobou, doma, aj v nemocnici, som bol prepustený a považovaný za uzdraveného. Bol som plný vďačnosti a radosti; zároveň som si bol vedomý toho, že iní, dokonca mladší a zdravší ako ja, v zápase s chorobou prišli o život.

Ako krajina stále zápasíme a hľadíme v ústrety neistej budúcnosti. Členovia mojej vlastnej rodiny stále zápasia s vírusom, vrátane mojej manželky a svokry. Na základe našej skúsenosti tu v Španielsku som zhrnul a vyjadril 6 lekcií, ktoré sa učím v mojej snahe z celého srdca milovať Boha a svojich susedov uprostred pandémie.

1. Pamätajme na to, že nie sme nepremožiteľní

Tento môj prvý záver je pre tých, ktorí sú podobne ako ja, vo vedení kresťanskej služby. Túto jasnú lekciu, že nie som nedotknuteľný nadčlovek, som si uvedomoval, keď som sa zotavoval. Ako služobníci žijeme v rovnakom svete ako hocikto iný. V rovnakých rizikách a v rovnakých zápasoch. Sme zraniteľní, a to je presne to, čo nás kvalifikuje pre službu. Moje vlastné trápenie a boj s chorobou mi opäť pripomenulo, že nebeský Otec už poslal Spasiteľa. A tým nie som ja.

Choroba mi nanovo ukázala dôležitosť toho, že patrím do spoločenstva a komunity.

Keď sa ľudia dozvedeli o mojom nakazení, okamžite v mojom zbore modlitebne zareagovali, dokonca sa za mňa modlili po celom Španielsku aj inde na svete. Moji priatelia, aj ľudia, ktorých som nepoznal mi posielali správy o svojich modlitbách, vyjadrovali mi povzbudenie a lásku. Všetko to boli dávky obrovského povzbudenia v najťažších hodinách.

V tých dňoch som mohol len potvrdzovať pravdu Božieho Slova, že sme jedno TELO. Máme spoločnú vieru a sme rodinou. Všetko to nie je len abstrakt alebo teória na papieri,  ale hmatateľná realita v prítomnosti. To je to, čo drží tých z nás, ktorí trpia.

2. Prehodnoťme naše vlastné životy

Keď ste zapojení do služby v zbore, ktorý rastie, má mnoho sociálnych projektov, zakladá nové zbory, atď., neočakávaná choroba príde ako náhla, nechcená stopka pre mnohé veci.

Na úvod je to šok, neskôr príde fáza hnevu, vyjednávania a nakoniec, fáza prijatia. Choroba vedie k osobnému procesu, ktorý, ak všetko ide dobre, môže trvať hodiny alebo dni.

Na začiatku som mal pochybnosti o zmysle môjho boja s COVID-19. Neskôr som prijal svoju situáciu a porozumel dvom momentom.

1. Ten prvý je ten, že Bohu na mne záležalo a stále záleží.  V dňoch, keď mi bolo najhoršie, som musel uvažovať o smrti ako o možnej realite. Ako zhodnotím môj život? V oblasti služby a profesie som mal pokoj; urobil som, čo som bol schopný urobiť v čase, ktorý mi Boh daroval. Ale premáhala ma ľútosť, keď som myslel na svoje deti. Uvidím ešte ako dosiahnu svoje sny a ciele? Ale aj napriek tomu som prežíval tichý pokoj z vedomia, že Boh sa postará o moju ženu a synov, aj v prípade keby som zomrel.
2. Ten druhý bol ten, že som sa vedel stotožniť s bolesťou mnohých ďalších, ktorí prechádzali rovnakým údelom. Nedá sa doceniť, čo môže choroba priniesť vašej duši, ak ste pripravení v celom procese  nechať Boha urobiť vaše srdce citlivým. Som pevne presvedčený, že Boh je dostatočne mocný nato, aby ma uzdravil, tak ako bol dostatočne mocný nato, aby ma spasil. Neverím, že choroba je trest zoslaný Bohom, ale ako som vo viere očakával na uzdravenie, priame alebo cez prostriedky medicíny, mohol som lepšie porozumieť utrpeniu druhých. Mohol som s nimi súcitiť. Zároveň som si uvedomoval, že Boh neprestal byť Pánom, bez ohľadu na to, čo sa mi mohlo stať.

3. Nezahrávajme sa s triumfalistickou teológiou

Ak sa moje postavenie dá na niečo použiť, dúfam, že aspoň na to, aby som požiadal našich kresťanských bratov a sestry na obidvoch kontinentoch Ameriky, aby sa poučili z našich chýb v Európe. Je mi ľúto, že Spojené Štáty už zažívajú realitu pandémie, a dúfam, že naše milované krajiny v Latinskej Amerike zachovajú a rozšíria opatrenia, ktoré boli uplatňované.

Pozerali sme sa na krízu v Číne a vraveli si, “To je v Číne, je to ďaleko,” a nepripravili sme sa. Potom to bolo v Taliansku a my sme si vraveli, “To je v Taliansku, nepríde to sem.”  Faktom však bolo, že nejakí futbaloví fanúšikovia už dokonca odcestovali na zápas pohára Ligy majstrov do najhoršie nakazenej oblasti v Taliansku. (Súťaž neskôr zrušili a teraz je to úplne nepodstatné.)

O niekoľko dní neskôr COVID-19 dorazil do Madridu, a tí, ktorí žijeme v odľahlejších častiach Španielska sme si vraveli, “Je to v hlavnom meste, my sme v bezpečí,” a neboli sme obozretní. Nakoniec vírus dorazil do nášho mesta, do našich rodín. Reagovali sme veľmi pomaly a zaplatili sme tvrdé následky.

Prosím, poučte sa z našich chýb a zoberte pandémiu veľmi vážne.

Cirkvi zohrávajú fundamentálnu úlohu v tom, ako múdro budú reagovať na túto krízu.

Najväčší problém je slabá teológia, ktorá učí, že opatrnosť/obozretnosť je v konflikte s vierou. Je to triumfalistická teológia, ktorá vyhlasuje, že keď máme vieru, sme imúnni voči vírusu.

Z nej vychádza aj chápanie, že kresťania nemusia poslúchať nariadenia a usmernenia autorít, pretože ich Boh ochráni. Je to hrozný omyl a bude mať hrozné následky. Pastori, ktorí toto učia, sa budú z toho zodpovedať Bohu a ľuďom.

4. Sprevádzajme tých, ktorí smútia

V Španielsku sme videli stovky preťažených zdravotníckych zariadení a centier pod takým náporom, že ho lekári a vojaci opisujú ako “vojnový stav.” Kresťanskí doktori a sestričky nám hovorili o tom, ako po dlhých pracovných dňoch prichádzali domov s plačom. Nemali dostatok personálu, nemali dostatok ochranného výstroja a pomôcok, nemali dostatok postelí na JIS, a mnoho iného. A okrem toho sú si vedomí tvrdého emocionálneho dopadu tejto pandémie na celú spoločnosť na roky do budúcnosti.

V našich zboroch sme sa tiež museli narýchlo rozlúčiť s mnohými veriacimi. Mnohí z tých, ktorí odišli v uplynulých týždňoch do Božej slávy, boli rodičia a starí rodičia z generácie, ktorá bojovala za budovanie evanjelikálnych spoločenstiev. Mnohí zomreli sami v nemocničnej izbe, lúčiac sa so svojimi milovanými len cez telefón. Aj keď sa držíme spoločnej nádeje, ktorá presahuje smrť, spôsob, ktorým nás opustili, nás stále bolí.

Musíme sa znovu učiť ako sprevádzať ľudí v ich procese smútenia. Kresťanov aj nekresťanov. Zdravotnícke autority žiadajú rodiny o autorizovanie povolení spáliť svojich príbuzných. Telefonicky im poskytujú inštrukcie ako si vyzdvihnúť urny s popolom a úmrtné listy. Je to, ako keby sa obete COVID-19 zrazu stratili a zmizli z našich životov.

Mnohí, ktorým nebolo dovolené byť so svojimi milovanými v ich posledných chvíľach sa musia vyrovnávať s pocitmi viny a hnevu. Desiatky tisíc neuvidia telá svojich drahých, dokonca ani ich truhly. Rodiny nebudú schopné dať túto stratu – absenciu – do konkrétnej podoby.

Ako vyjadriť smútenie bez pohrebnej rozlúčky alebo smútočného obradu? Musíme pomôcť ľuďom v tom, ako vyjadriť smútok na diaľku. Naša evanjelická aliancia v tejto chvíli pracuje na vydaní písomného sprievodcu smútením v týchto zvláštnych časoch.

5. Vráťme sa k podstatnému, začnúc komunitou

Hromadné podujatia, pri ktorých sa združujú ľudia na jednom mieste boli zrušené naprieč celou Európou. Nemáme jasné usmernenia kedy vlády uvoľnia nariadenia a opä povolia hromadné aktivity.

Je to skúška toho ako vieme BYŤ cirkvou. Zbory, ktoré mali vybudovanú dobrú štruktúru malých skupiniek si lepšie zachovajú cit pre spoločenstvo, aj pre pastoračnú starostlivosť a misijnú prácu v časoch tejto krízy. A samozrejme, technologické a komunikačné systémy, ktoré sú na internete môžu byť tiež požehnaním. Ale vedenia kresťanských cirkví musia využiť túto krízu na premyslenie existencie cirkevných zborov z pohľadu komunity.

Centrom nie je bohoslužba, alebo nedeľné zhromaždenie, ale Kristus. Keď táto kríza skončí, bude dôležité vrátiť sa k bunkovej štruktúre zborov, v ktorej sa zdôrazňuje osobný záväzok, a ktorá pomáha skoncovať s náboženským konzumerizmom (spotrebiteľským prístupom) posledných desaťročí.

Priority, ktoré sa vynárajú sú jasné. Po prvé, slovami v liste Gal 6, 10, potrebujeme „robiť dobre všetkým a najviac domácim viery“. Mali by sme sa pozorne uistiť v tom, že žiadny brat alebo sestra netrpia citovo, vzťahovo alebo finančne. Okrem toho, mali by sme rozšíriť náš záujem o susedstvo a mestá, v ktorých žijeme. Toto je tiež čas na zachovanie našej pastoračnej práce v každej oblasti, vrátane starostlivosti o deti, mládež, manželstvá, spoločné uctievanie. Kázavali sme, že cirkev nie budova alebo miesto, ale ľudia. COVID-19 bude kritickým testom tohto tvrdenia, našej teológie a našich zborových štruktúr.

6. Buďme živé a aktívne zbory, viac ako kedykoľvek predtým

Žijeme v porušenom svete, ktorý potrebuje kresťanov, ktorí prijali povolanie byť svetlom a soľou. To je ten spôsob ako cez naše svedectvo uvidia mnohí Božiu slávu.

Dovoľte mi skončiť príkladom z nášho zboru, ktorý vediem. Náš zbor nie je veľká kongregácia. Nachádzame sa vo vidieckom meste s asi 100 000 obyvateľmi. Mohli by sme si myslieť, že sme slabí a malí voči rozsahu pandémie v našej krajine. Táto kríza tiež značným spôsobom obmedzila naše finančné zdroje. Bez ohľadu to sme však boli schopní rozšíriť našu sociálnu pomoc pre rodiny v susedstve. Snažíme sa aplikovať Mat 5, 16, kde sa hovorí, „Aby naše svetlo tak svietilo pred ľuďmi, aby ľudia, vidiac naše dobré skutky, oslavovali Boha nášho Otca, ktorý je v nebesiach.“

V našom prípade to znamená rozvinúť plán troma smermi. Prvý je pomoc v núdzi, poskytovanie finančnej pomoci najzraniteľnejším rodinám. Druhý je program rozvozu potravín. Rozvážame 3 tony čerstvých produktov každých 15 dní a v najbližších dňoch rozvezieme 72 ton trvanlivých potravín. Vďaka našej sieti, ktorú sme vybudovali v uplynulých rokoch, sme s touto pomocou schopní zasiahnuť 900 rodín alebo približne 3000 ľudí. Tretia línia je nová služba, cez ktorú zabezpečujeme zdravotnícke pomôcky. Je to možné vďaka 9 členom nášho zboru, ktorí šijú nemocničné plášte, návleky na topánky a čiapky. Robia to zo surového materiálu, ktorý sa dá ľahko nájsť: plastových/igelitových tašiek.

Už sme niečo z toho dodali do zdravotníckych zariadení, centier a domovov sociálnych služieb, kde to veľmi potrebovali. Reakcia miestnych médií bola od začiatku veľmi významná a viedla k väčšiemu množstvu objednávok. Lekársky personál a sestričky vyjadrili svoju vďačnosť a ocenili kvalitu našej práce. Očakávame, že sa nám podarí vyrobiť ešte viac ako 2000 kusov zo všetkého: plášťov, návlekov a pokrývok hlavy.

Ukončíme tento program vtedy, keď začnú pravidelne pribúdať veci z centrálneho vládneho skladu. Dovtedy budeme pokračovať  v našej službe komunite.

Je pravda, že sme v izolácii, ale Duch Svätý nie je v izolácii. Ako kresťania chceme byť súčasťou života spoločnosti okolo nás a uprostred tejto krízy. Je na čase ukázať, že „cirkev žije a je aktívna“.

Toto motto nášho zboru bude držať pozornosť našich členov v budúcich týždňoch. Modlím sa za to, aby inšpirovalo aj vás.

Marcos Zapata je kazateľ zboru Iglesia Buenas Noticias (Cirkev Dobrej Správy) v Lugo, Španielsko, a slúži ako prezident Španielskej evanjelickej aliancie.

https://www.christianitytoday.com/ct/2020/april-web-only/spain-covid-19-coronavirus-survivor-pastor-advice-churches.html

Image: Illustration by Mallory Rentsch / Source Images: Courtesy of Iglesia Buenas Noticias Lugo / Wikimedia Commons/ De an Sun / Unsplash

Scénka o tom, komu dáš svoje srdce. Keď si ho necháš pre seba, alebo ho dáš niekomu inému, môžeš čakať sklamanie. Jedine Boh ťa nesklame. Odovzdaj Bohu svoje srdce ešte dnes.

Scénka je síce v španielskom jazyku, ale napriek tomu nie je ťažké pochopiť o čom to celé je. Na internete je veľa prevedení scénok Heart Skit – napr. táto scénka, no žiadna nemá taký perfektný dabing. A ešte k tomu je tento dabing v podaní rýdzeho Slováka.