Moje detstvo

V detstve mi bol príkladom viery a živým svedectvom o Bohu môj dedko. Ako dieťa som však evenjeliu nevenovala pozornosť. Nerozumela som mu.

Prihlásila som sa na konfirmáciu so svojim bratom. Tam som videla, že nielen starší ľudia ale aj mladí ľudia veria Bohu. Pochopila som, že Biblia je Božie slovo.

Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka, ale ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého. (2. Petrov 1:21)

Otvorila som si Bibliu a zistila som, že nepochádzam z opice, ako ma učili v škole. Chodila som s bratom na mládež. Tam nás viedli k Božiemu Slovu. Ale stále som nerozumela tomu, čo čítam. Boh mi poslal ľudí, ktorí mi povedali, aby som sa modlila k Bohu, aby mi Boh odkryl Písmo. A vtedy mi otvoril Boh skrze Ducha veršík vysvetlil. Nechala som sa pokrstiť na vyznanie viery a svedčila som o Bohu svojej rodine.

Všimla som si, že mi mizne Biblia zo stola. Začala si ju čítať moja mamka.

Neskôr aj ona odovzdala svoj život Bohu, môj brat aj moja babka. Do Božích rúk som odovzdala aj svoje manželstvo. Neponáhľala som sa a Boh mi požehnal manžela aj deti.

Čo zmenil Boh na mne?

Dal súcit a lásku k ľuďom. Dal mi hodnotu. On za mňa položil život a aj vstal z mŕtvych, v Ňom mám nádej a viem, že je s nami po všetky dní až do konca sveta.

Sláva Bohu