Táto webová stránka používa súbory cookie na zabezpečenie čo najlepšieho zážitku pri jej prehliadaní.
kázeň: „Neurobíš si modlu“ from Dalibor Smolník
kázeň zo série "Exodus." Prestúpiť jedno Božie prikázanie znamená porušiť všetky ostatné. Ak nemilujem ľudí, nemilujem ani Boha. Ak nemilujem Boha, nemilujem ani ľudí tak, ako by som mal.
To, že Boh musí človeku prikazovať, aby si neučinil rytinu - modlu, hovorí o tom, že v človeku je hlboká tendencia si vyrábať modly a potom sa im klaňať a slúžiť im. Modla či rytina skrýva hlbší koncept než len predstavu, že je to vyrezávané drevo, čo odliaty kov.
Modlárstvo je duchovný proces - je to proces deštrukcie. Tragédiou modlárstva je to, že človek, ktorý sa v ňom nachádza, si to ani neuvedomuje. A nakoniec modlárstvu podriaďujeme aj svoj život.
Tým, že nás Boh upozorňuje na modloslužbu, vyjadruje svoju lásku k nám - on je Boh, ktorý je žiarlivý.
Písmo je plné príbehov o vďačnosti. Upozorňuje na to, že ak neďakujeme, tak hrešíme.
Je vďačnosť našim poznávacím znamením? Vďačnosť vychádza z viery v Božie dokonané dielo. Vďačnosť nie je závislá od našich pocitov. Vďačnosť to je viac než slová - je to postoj. Vyjadrenie viery v Božiu moc a lásku k nám. Máme byť vďační nielen v pozitívnych okolnostiach života, ale stále. V skúškach aj v pokušení. Veríme, že na každú skúšku dáva Boh aj východisko. Máme tak veľa dôvodov na vďačnosť a napriek tomu nie je pre nás tak samozrejmá. Vďačnosť nie je samozrejmá - je to každodenný zápas viery.
