1526
Príchod anabaptistov z Moravy aj na východné Slovensko, najmä do Košíc. Hľadali tu útočište u Iiberálne zmýšľajúcich sedmohradských kniežat. Títo novokrstenci však nenachádzajú v Košiciach porozumenie, sú od vrchnosti prenasledovaní.
1528
Už v tomto roku bolo upálených niekoľko anabaptistov. Podľa mestského archívu bolo koncom 16. storočia v Košiciach popravených 12 anabaptistov. V tom čase sa na neďalekom Bebekovom panstve ukrýval známy anabaptistický misijný pracovník Ondrej Fischer, ktorý zvestoval evanjelium v okolí Levoče.
1549
Päť miest na východnom Slovensku, medzi nimi aj Košice, predložilo Confesio Pentapolitana, vierovyznanie piatich miest proti radikálom, najmä anabaptistom. Pre tvrdý útlak vrchnosti sa anabaptisti z tohto kraja vysťahovali.
1888
Začiatok Baptistickej misie v Košiciach je spojený s príchodom kazateľa kežmarsko-vavrišovského zboru Augusta Meereisa. Do jeho pôsobnosti vtedy spadala oblasť celého Horného Uhorska – terajšie Slovensko. Košice boli jeho misijnou stanicou plných 14 rokov.
1891
Kazateľ August Meereis vo svojich ,,Pamätiach píše, že roku v tomto roku bolo už v Košiciach dosť mladých ľudí, ktorí ako naši priatelia chodili do zhromaždenia.
1899
Prvý krst v Košiciach vykonaný v máji 1899 vo sviatok zoslania Svätého Ducha; pokrstil vtedy 5 osôb.
1902
Dňa 10. augusta 1902 tu otvorili malú modlitebňu, misijnú stanicu. Túto prácu podporujú bratia z Maďarska, Čiech a Nemecka. Sestry povolávali do zhromaždenia deti a učili ich biblické verše, básničky a piesne.
Boli tu teda už dve sestry a deti, ale stále ešte nebolo brata, ktorý by hlásal Božie slovo. Prácu, s deťmi začala už v roku 1902 sestra Ľudmila Kirschmayerová.
1903
V roku prišiel do Košíc brat Jozef Szabó, ktorý zvestoval Božie slovo. Pribúdali noví priatelia. O štyri mesiace počas veľkonočných sviatkov tu boli pokrstené 3 osoby, medzi nimi aj manželka Jozefa Szabóa. Čoskoro sa prisťahovali ešte 3 bratia, takže tu už bolo 9 veriacich a okrem toho viacerí priatelia a deti. Zakrátko sa do zboru hlásili ešte jedni manželia a ich 2 dcéry.
Veriaci v Košiciach boli v tom čase zväčša maďarskej a nemeckej národnosti.
1911
V maďarskom baptistickom časopise ,,Békehírnök“ z 30. apríla 1911 v článku ,,Vypočutie modlitieb sa uvádza, že pekne započatá misijná práca v Košiciach pre nedostatočnú bdelosť bratov ustala a zhromaždenie sa rozpadlo.
V nasledujúcich rokoch tu ostala sama sestra Ľudmila Kirschmayerová. Keď prišla ešte jedna sestra z Budapešti, po krátkom čase vyhľadal tieto dve sestry brat Gustáv Bretz zo Slovenského Nového Mesta a prenajal pre ne maličký domček .
Ďalšie záznamy o krste pochádzajú z roku 1911, keď na jeseň boli pokrstené 4 osoby.
1912
Roku 1912 na svätodušné sviatky bolo pokrstených 5 osôb. Oba krsty, ponorením vykonal evanjelista tohto okolia Ištván Sámsoni.
1913
Roku 1913 bol pokrstený jeden brat z Košíc v Slovenskom Novom Meste asi 60 km východne od Košíc. Krst vykonal brat Juraj Gervich, ktorý tu misijne pracoval.
O misijnú prácu v Košiciach sa vtedy staral zo Slovenska pochádzajúci budapeštiansky misionár Attila Csopják, významný verejný činiteľ, kráľovský ministerský radca, ktorý sa tešil veľkej úcte. Jeho postavenie i presvedčivá služba Slovom pomáhali budovať tento malý zbor. Pred I. svet. vojnou a počas nej sa konajú zhromaždenia u rodiny Domikovej. Bola to skupina maďarsky hovoriacich bratov a sestier.
Za prvej svetovej vojny Košice navštevoval aj kazateľ Michal Marko. Ten misijnú prácu preniesol aj do vojenských barakov, kde bývali zhromaždenia.
Michal Marko aj stál pri zrode misijného časopisu Rozsievač, ktorý začal vydávať v roku 1914.
1917
Roky prvej svetovej vojny neprispeli k rozvoju zborového života v Košiciach. V roku, 1917 zborovú prácu viedol brat Jozef Domján, ktorý ako zamestnanec železníc nenarukoval. V tom čase bolo asi 20 starších a 20 mladších návštevníkov zhromaždenia.
Po skončení prvej svetovej vojny Košice pripadli Československu. Mnoho maďarských rodín sa odsťahovalo. Celá misijná práca sa musela preorientovať na československé pomery. Košický zbor začali vo väčšej miere navštevovať bratia zo Slovenska. Kazateľ Michal Marko pokračoval v návštevách zhromaždenia.
1920
V roku 1920 mal košický zbor 12 členov a patril ku kežmarskému zboru. Spevácky zbor pôsobí od roku 1920.
1921
Najväčší rozkvet duchovnej práce nastal po roku 1920, kedy misijné cesty do Košíc koná br.Juraj Stanko. Ten sa usiluje o to, aby sa obe skupiny spojili, t.j. skupina schádzajúca sa v rodine Domikovej a skupina prebudených vojakov, a vytvorili jeden zbor. To sa podarilo a tak v tomto období sa zhromažďovalo asi 40 ľudí.
Dňa 26. mája 1921 kazateľ Michal Marko pokrstil v Košiciach 6 osôb. Kázal po slovensky i po
maďarsky. V časopise Rozsievač VIII/1921, č. 7 je o tom táto správa: ,,Dňa 26. mája 1921 sme prežívali veľkú radosť. Brat kazateľ Michal Marko pokrstil v Hornáde 6 osôb. Sú príslušníkmi rozličných národností, Slováci, Česi, Maďari aj Nemci. Aké krásne a utešené je, keď bratia prebývajú v jednomyseľnosti.„
Zhromaždenia od roku 1917 bývali v byte brata Jozefa Domjána a boli veľmi srdečné. Celá rodina bola ku všetkým prívetivá a úslužná a bola príkladom obetavosti. Obývala malý jednoizbový byt, ale ich izba bola vždy pripravená prijať bratstvo i priateľov. Staršia dcéra Gizelka viedla spevokol a pri pobožnostiach hrala na harmóniu . Do časopisu Rozsievač VIII/1921 a IX/1922 napísala viacero správ o zborovom živote v Košiciach. Dozvedáme sa , že chodili spievať do parku prednášali básne a vydávali svedectvo evanjelia .
1921-1924
V rokoch 1921 – 1924 prevzal zborovú prácu v Kežmarku kazateľ Adolf Zdráhal. Do Košíc dochádzal jednu nedeľu každý mesiac. Od školského referátu dostali k dispozícii jednu školskú miestnosť pod podmienkou, že sa bude prednášať po slovensky alebo po česky. Píše, že im to veľmi nepomáha, lebo väčšina členov zboru vie len po maďarsky.
Keď sa zbor rozrástol na 40 členov a malá izba ich už nestačila pojať, skrsla myšlienka postaviť novú modlitebňu, do ktorej by mohli pozývať aj priateľov a známych. Modlitebňa mala byť pôvodne veľkolepá, avšak nepriaznivými okolnosťami bola táto snaha takmer zmarená. Predsa však sa podarilo, za veľmi krátku dobu, postaviť jednoduchú stavbu.
1922
Dňa 11. januára 1922 Ústredie Bratskej jednoty baptistov prerokovalo žiadosť košického bratstva o pomoc pri výstavbe modlitebne a zároveň aj žiadosť o pridelenie kazateľa Juraja Stanku.
V tom čase kazateľ Stanko, ovládajúci okrem slovenčiny nielen maďarčinu, ale aj ruštinu, navštevoval zbory na Podkarpatskej Rusi (teraz Zakarpatská Ukrajina) a získal ich pre vstup do Bratskej jednoty baptistov. Dňa 10. apríla 1922 navštívil aj Košice. Potom prišiel aj do Silickej Jablonice, kde bola 24-členná bratská skupina. Dohodli sa vytvoriť spoločný košicko-jablonický zbor.
Potreba výstavby modlitebne bola čoraz naliehavejšia. Kazateľ Juraj Stanko získal na presídlenie do Košíc brata Viktora Rapoša, ktorý bol správcom veľkostatku v Súľove. Ten zakúpil dom pri Hornáde, kde zriadil obchod a pekáreň.
1923
Brat Viktor Rapoš ponúkol záhradu pri svojom dome na pozemok pre stavbu modlitebne. Dňa 21. mája 1923 bol slávnostne položený základný kameň. Stavbu viedol brat Sokol zo staviteľskej firmy v Košiciach, člen Českobratskej jednoty. V priebehu troch mesiacov bola modlitebňa postavená. Vnútorné zariadenia a lavice vyhotovili vlastnoručne bratia Krajňákovci za pomoci ďalších bratov.
Dňa 19. augusta 1923 bola modlitebňa slávnostne otvorená o 15:00. Slávnosť viedol kazateľ Juraj Stanko. Slovom Božím slúžili kazatelia dr. Jindřich Procházka, Michal Marko, Karol Vaculík a Juraj Alexovič. Na slávnosti sa zúčastnilo mnoho bratstva aj zo Silickej Jablonice a Čučmy, okrem toho mnoho hostí. O slávnosti písala aj miestna tlač.
Popoludní bola ďalšia slávnosť, svadobné zhromaždenie. Brat Matej Štepita z Pribyliny slávil so sestrou Alžbetou Kiráľovou sobáš.
Košice v tom čase ešte nemali stáleho kazateľa a slúžili Božím slovom domáci bratia – br. Rapoš a neskôr br. Krajňák st. Spočiatku zbor patril pod správu kazateľa Juraja Stanka, ktorý pracoval v Miloslavove, neskoršie pod správu kazateľa Michala Marka z Lučenca. Okrem toho košický zbor navštevoval aj kazateľ Eugen Stumf z Mukačeva, Juraj Alexovič z Nededu a František Kántor z Nagydobronyi.
Dňa 23. septembra 1923 sa konal v Košiciach krst v rieke Hornád pri modlitebni, kde bolo pokrstených 7 osôb. Prítomných bolo do 400 poslucháčov. V tom istom roku bol aj druhý krst v modlitebni – pokrstené boli 4 osoby.
1925
Od roku 1925 sa kazateľ Juraj Stanko musel viac venovať zboru v Miloslavove, kde sa robili prípravy na stavbu novej modlitebne. V tom čase sa presťahoval z Diósgyőru do Košíc brat František Krajňák st. s manželkou a tromi deťmi.
Práca sa na nejaký čas opäť rozrástla a aj spevokol získal nových členov. Viedol ho brat Michal Šutiak. Vedením košického zboru boli poverení bratia František a Viktor Krajňákovci. Zhromaždenia v novopostavenej modlitebni začali navštevovať aj traja vojaci – František Lorman, Zbořil a Vrtáček. Pod vplyvom Božieho slova uverili a v r. 1925 boli aj pokrstení. Títo bratia sa pozdejšie stali stĺpmi vo svojich zboroch – br. Lorman v Košiciach, br. Zbořil v Prahe a br. Vrtáček v Liptovskom Mikuláši.
Krst za zhromaždením na Jesenského ul.
Spoločné foto
1925-1938
V rokoch 1925 až 1938 duchovná práca postupne ochabovala.
V tom období modlitebňu používali aj iné cirkvi, ako Jednota českobratská, Českobratská cirkev evanjelická, Československá cirkev husitská a bolo tu niekoľkokrát aj zhromaždenie Armády spásy.
1938
Roku 1938 nastali nové problémy. Podľa mníchovskej dohody Košice pripadli Maďarsku. Zbor bol oslabený odsťahovaním sa slovenských rodín a narukovaním viacerých bratov. Počet rodín sa neustále zmenšoval, až tu ostala vlastne len sestra Viola Matečíková so svojimi deťmi.
Na naliehavú žiadosť, ktorú poslala na Ústredie baptistickej cirkvi v Budapešti, prišiel do Košíc kazateľ Béla Pinnonhalmi, ktorý na úradoch vybavil otvorenie zapečatenej modlitebne. Sestra Matečíková začala vyhľadávať členov a priateľov, ktorí tu ostali, a pozývala ich do zhromaždenia.
1939
Keď roku 1939 prišiel do Košíc za kazateľa Béla Kőrösi, bolo ich v zhromaždení už desať. Založili si spevácky zbor a hudobný krúžok (najskôr sláčikové nástroje, potom mandolínový súbor a gitarová skupina). Práca s mládežou sa datuje od roku 1939 po príchode kazateľa Béla Kőrösiho.
1941
Príchod kazateľa Imricha Szabóa, ktorý v tom istom roku musel narukovať. Odišiel na front, odkiaľ sa už nevrátil. Zbor v Košiciach potom navštevoval misijný pracovník János Béke z Debrecína.
1942
Roku 1942 bolo v zhromaždení už asi 30 ľudí. Zúčastňovali sa na celoštátnych konferenciách v Tahi a na slávnostiach v Budapešti, Debrecíne a v Čučme. V tom čase bola už v zbore mládež a dostatok detí. Hudobný krúžok sa zväčšoval a zmenil na mandolínový.
1945
Blížiaci sa koniec 2. svetovej vojny má smutné dôsledky aj na košický zbor. Opakuje sa vlastne situácia z r. 1939, lenže tentokrát odchádzajú maďarskí kazatelia. Zbor ako taký zaniká. Modlitebňa však stojí a do nej prichádza pravidelne v čase zhromaždení jediná osoba – setra Matečíková. Sama koná bohoslužby – zaspieva pieseň prečíta Božie Slovo a hlavne sa modlí. Modlí sa, aby Pán Boh naplnil lavice modlitebne poslucháčmi. Modlí sa vo viere, že sa raz tak stane. Boh vypočul jej modlitby. O niekoľko rokov neskôr, vždy keď videla plné lavice, nezabudla Pánu Bohu za to vrúcne ďakovať.
Po skončení druhej svetovej vojny sa väčšina maďarských rodín z Košíc odsťahovala. Zbor opäť veľmi oslabol. Čoskoro však sem prišlo niekoľko rodín z Prešova a z iných miest. Už v roku 1945 sa sem presťahoval z Prešova brat Ján Zárevúcky s rodinou a ujal sa zborovej práce. Jeho tri dcéry Marta, Magda a Mária boli dobrou pomocou v speváckom zbore, v hudobnom krúžku a v práci s mládežou. Zborová práca sa začala sľubne rozvíjať.
1946
V roku 1946 sa z Prešova do Košíc presťahoval aj brat František Lorman s rodinou. Zbor v ňom získal horlivého misijného pracovníka, ktorý prevzal vedenie zboru. Jeho dve dcéry a syn posilnili prácu s mládežou, spevácky zbor a hudobný krúžok. Vďaka obetavosti brata Františka Lormana sa misijná práca rozvinula nieIen v Košiciach, ale aj na okolí.
V rokoch 1945 a 1946 konal v Košiciach základnú vojenskú službu brat Ján Miháľ, neskorší kazateľ kežmarského zboru. Slúžieval i svedectvom Božieho slova a staral sa aj o sociálne zabezpečenie niektorých rodín zaobstarávaním základných potravín, čo bolo v povojnovom období veľmi dôležité.
V roku 1946 Košice navštívili niekoľkí misionári. Boli to: Karol Bohatec, Katarína Hudáčková, Arthure Sommerville a Daniel Feryance s manželkou Idou. Všetci títo pracovníci prišli z USA. Manželia Feryanceovci a Arthure Sommerville zostali v Košiciach ako misijní pracovníci vyše roka. Sestra Ida Feryanceová pracovala s deťmi.
https://drive.google.com/file/d/19r1d7ZETP0lh9VqFwbe09nhA0mG0Irbm/view?usp=drive_link*
arthure sommervillei.jpg Feryancovi a Sommervillovi pred odchodom z Ceskoslovenska.png
1947
V roku 1947 sa títo pracovníci presťahovali do Štítnika, kde tiež začali misijne pracovať.
V roku 1947 sa z Maďarska vrátil do vlasti brat František Krajňák ml. s manželkou. Títo mladí manželia boli prínosom pre zbor, najmä ich služba spevom, hudbou i svedectvom Slova.
V roku 1947 prišiel do Košíc kazateľ Ján Pavel Pavelda z USA a stal sa prvým povojnovým kazateľom tohto zboru. V tom istom roku vykonal aj krst v Hornáde pri Ťahanovciach.
Po vybudovaní Východoslovenských železiarní sa do Košíc prisťahovalo viacero rodín zo Slovenska i z Čiech.
Návštevnosť v zhromaždení vzrástla až na 150 účastníkov pri počte 70 stálych členov zboru. Návštevy kazateľov z kežmarského zboru jednu nedeľu v mesiaci nepostačovali.
Preto Ústredná rada starších BJB rozhodla, že každý mesiac v jednu nedeľu jeden jej člen navštívi košický zbor a bude slúžiť nielen Božím slovom, ale podľa možností bude vykonávať aj pastoračnú službu. Túto prácu bratia konali verne a pravidelne niekoľko rokov. Aj keď to bola
veľká časová a finančná záťaž pre Ústrednú radu starších, táto služba pomohla preklenúť a
riešiť mnohé nedostatky a problémy.
1949-1956
Odchodom kazateľa Paveldu nemal zbor obsadené miesto kazateľa, a preto v r.1949 pripadá pod kežmarský zbor ako misijná stanica. V rokoch 1949 až 1978 sa o zhromaždenie veriacich v Košiciach starali kazatelia kežmarského zboru. Spočiatku to bol Daniel Šaling (do roku 1956), potom Vasiľ Vološčuk (do roku 1958) a od tej doby až do roku 1978 Ján Miháľ.
Väčšina práce však spočívaIa na domácich laických pracovníkoch, ktorými boli bratia František Krajňák ml. (1949 – 1950), Štefan Libárik (1950 – 1960), Ján Sirkovský (1960 – 1965), Jozef Pitoňák (1965 – 1968) a Juraj Pribula (1968 – 1976). Vo všetkých týchto obdobiach obetavo slúžieval zboru Božím Slovom aj brat František Lorman až do svojej smrti v roku 1981.
Títo a ďalší miestni pracovníci ochotne navštevovali aj okolité misijné stanice v Čučme, Silickej
Jablonici, vo Vranove, v Čiernej nad Tisou, v Gelnici a ďalšie.
02_KAZATEĽSKÉ-STANICE-KOŠICKÉHO-ZBORU_upravene.docx
https://drive.google.com/drive/folders/19kF0EByf8nLuFupKwMVE3kN4KJlA1Nhy?usp=drive_link
Stanica Čučma
Sobáš, zásnuby, požehnanie dieťaťa, slávnosť mládeže a krst
Svedectvo o prestupe, ukážka
Spoločné foto
Bohoslužobné úkony, 1952
Prejav predsedu Všesväzovej Rady Evanjelických kresťanov-baptistov J.I. Židková, 1952
Protokol z domovej prehliadky, 1959
1958
V roku 1958 došlo k dohode s cirkvou Adventistov siedmeho dňa o používaní modlitebne pre ich bohoslužby, čo trvalo do roku 2003, kým sa zbore nepresťahoval do novej modlitebne.
Dohoda o uzivani modlitebne cirkvou adventistvo z roku 1964.jpg
U Frištikov na záhrade, 1958
Zborová fotka na Jesenského v zadu z 1965
Návšteva z NDR, text
Foto v byte
Deti
Rodiny v prírode
Zápis z jednania vo veci pohľadávky bývalého stavebného fondu, 1957
Uznesenie pre trestné konanie, 1959
1967
Spoločné foto na Jesenského za modlitebňou.
Deti pod vedení Babiky
Vianoce 1973
1974
Prisťahovaním sa ďalších rodín do Košíc, ale aj záujmom miestnych občanov návštevnosť v zhromaždení vzrástla natoľko, že bolo treba urobiť prístavbu k modlitebni. UskutočniIa sa v roku 1974.
Spätný pohľad na históriu, text
Modlitebňa s knihou a kalichom na priečelí
Ľudia v modlitebni
Zborové spoločenstvo, 1975
1975_Jesenskeho_Marta-Nemcova_Jaroslav-Dzuriak.JPG
1976
Dňa 1. apríla 1976 dostal brat Juraj Pribula štátny súhlas na vykonávanie duchovenskej činnosti ako pomocný kazateľ kežmarského zboru. Tým bola vyriešená už 17 rokov sa opakujúca žiadosť košických bratov a sestier o to, aby mohli mať vo svojom strede trvale pracovníka, ktorý by sa, naplno venoval zboru.
Celozborové stretnutie Kežmarského zboru v Košiciach
Staršovstvo zboru
Krst
1978
Dňa 1. októbra 1978 dostal brat Juraj Pribula štátny súhlas k výkonu duchovenskej činnosti ako kazateľ zboru v Košiciach. Tento dátum môžeme považovať za obnovenie samostatného košického zboru.
Deti a mládež
1979
Dňa 2. septembra 1979 sa konala v Košiciach za hojnej účasti domáceho bratstva a hostí inštalácia kazateľa Juraja Pribulu. Pri tejto príležitosti sa košické bratstvo poďakovalo bratovi Jánovi Miháľovi, kazateľovi kežmarského zboru, za doterajšiu starostlivosť.
Kazateľa Juraja Pribulu, ako správcu zboru uviedol kazateľ Daniel Šaling, predseda Rady starších BJB pre Slovensko.
Pozdravné prejavy predniesli zástupcovia bratských cirkví. K slávnostnému priebehu inštalácie prispela aj služba speváckeho zboru z Jelšavy, Popradu a Košíc.
Príchodom brata kazateľa Juraja Pribulu začala v Košiciach systematická práca. Od roku 1970 dochádza k pravidelným výmenám kazateľov medzi Bratskou cirkvou v Prešove a Bratskou jednotou baptistov v Košiciach raz mesačne.
1983
Roku 1983 bolo v Košiciach po prvý raz celoštátne stretnutie kazateľov Bratskej jednoty baptistov. Konalo sa tu niekoľko požehnaných evanjelizačných zhromaždení a slávností svätého krstu. Zbor hostil vzácne návštevy bratov zo Sovietskeho zväzu a z Maďarska.
Roku 1983 zbor kúpil dom na Moravskej ulici č 31 – po účelnej adaptácii na byt pre kazateľa a miestnosti pre prácu zborových zložiek.
Brigáda na Moravskej ulici
Služba deti
Výlet deti
1984
Byt pre kazateľa na Moravskej ulici bol daný do užívania.
Sesterský krúžok rozvíja činnosť v starostlivosti o starých a chorých, ako aj v službe pri zborových slávnostiach.
Mimoriadnu pozornosť si zasluhuje dievčenský zbor, ktorý prispieva do programov najmä pri slávnostných príležitostiach pásmami spevov a recitácií sprevádzaných hudobnými nástrojmi.
Zborové deti v prírode s vedúcou s. Drahuškou Štepitovou
1990
Po nežnej revolúcii v novembri a páde totalitného režimu sa spoločnosť začala zotavovať zo 40tich rokov vlády jednej strany. Duchovný hlad v spoločnosti bol veľký. Brat Pribula vybavil zázračným spôsobom Biely dom, ktorý ako symbol predchádzajúcej ateistickej vlády hostil po prvý krát kresťanské stretnutia.
Veriaci v sálach pozakrývali symboly totality bielymi plachtami a donieslo sa piano, na ktorom sa hrali chválospevy Bohu. Biely dom bol odkliaty. Neskôr ho katolíci posvätili.
22092023170302-0006.jpg 22092023170302-0005.jpg 22092023170302-0007.jpg
Služba detí na Jesenského
1991
Inštalácia br. kazateľa Charlesa Baldisa.
1995
Satelitná evanjelizácia Billyho Grahama 16.-18.3.1995 v Bielom dome.
1996
Začali sme vydávať zborový spravodaj v tlačenej forme, ktorý vychádza na mesačnej báze a informuje o aktivitách zboru.
1997
Začiatok stavby novej modlitebne na Slovenskej jednoty 16.
Ordinácia br. Kazateľa Michala Lapčáka.
1999
Založenie misijnej stanice v Prešove v spolupráci s Popradským zborom BJB.
2003
Slávnostné otvorenie modlitebne BJB na Slovenskej jednoty 16.
2006
Inštalácia br. Kazateľa Dalibora Smolníka.
2009
Spomienka na 480. výročie úmrtia prvého anabaptistického mučeníka na území dnešného Slovenska, za účasti bratov a sestier z Maďarska. Taktiež sme si pripomenuli 400. výročie založenia 1. baptistického zboru v Európe – v Amsterdame. Odhalená bola pamätná tabuľa na hrade Krásna Hôrka.
2012
Inštalácia 2. kazateľa zboru – br. Jozefa Michalca.
2013
13.1.2013 sa vysiela naživo prvá kázeň online na youtube.com. Miluj Boha a svojho bližného, káže Dalibor Smolník. K 28.9.2023 sme odvysielali 613 kázni online.
2019
Od zboru sa oddelila cca 40 členná skupina pod vedením br. Jozefa Michalca, ktorá založila druhý košický baptistický zbor.
2020
Začiatok pandémie koronavírusu, ktorý ovplyvnil celú spoločnosť a fungovanie zborov na celom svete. Cirkev fungovala online. Vďaka Bohu, tesne pred pandémiou sme upgradovali techniku na vysielanie online a boli sme pripravení na online služby.
2021
Inštalácia br. kazateľa Andreja Kraljika.
2023
Prvý spoločný zborový výlet po pandémii na Zelenom brehu.
100 rokov zboru
20 rokov v novej modlitebne
10 rokov online
28 rokov zborového informačníka/Spravodaj 🙂
Krst v mene Krista – Božie Slovo má moc
Krst na vyznanie viery
O vojne a o nádeji v Bohu
Verím, že Ježiš je môj osobný Spasiteľ
Verím, že Ježiš je môj osobný Spasiteľ a že sa o mňa stará…
Snažil som sa byť dobrým človekom
