Smilná žena, ale tak isto aj žiadostivosť (predstava hriešneho aktu), disponujú mnohým umením, ktoré dokážu používať a tak postupne nakloniť hlúpeho muža a zvábiť ho trošku po troške domnelou hladkosťou pier, pričom tie isté pery budú po vykonaní hriechu plné horkosti, dechtu a smrti (Príslovia 5,3–6).

Lenivec je tak bláznivý, že je schopný vymyslieť si aj leva na ulici, aby mal výhovorku a nemusel ísť do práce. Lenivec je tragédia. Obyčajné zodpovednosti sú pre neho nezdolateľné. Paralyzujú ho absurdné strachy a tvorí si výhovorky, prečo nepracovať.

Pýcha obsadzuje prvé miesto v zozname vecí, ktoré Boh nenávidí (Príslovia 6,16), je to pre Neho ohavnosť (Príslovia 16,5). Pýcha je arogantný postoj srdca, ktorému chýba reálny pravdivý pohľad na seba a Boha, čo ústi do snahy kradnúť slávu Bohu pre seba. Pýcha sa nielen snaží ukradnúť slávu Bohu — ona si skutočne myslí, že si ju zasluhuje. To je jej fantasmagorické bláznovstvo.

Písmo používa výraz „srdce“ pre sídlo pocitov, myšlienok a rozumu človeka. Je veľmi dôležité regulovať či strážiť, čím sa zaoberá moja myseľ, lebo ako vraví nás druhý verš: Ako človek premýšľa, taký je, a takým sa stane.

Povedzme si to najdôležitejšie hneď na začiatok: Ak sa nenaučíš ovládať svoje vášne, budú ovládať ony teba, až ťa nakoniec zničia. Aj u starých ľudí, no obzvlášť u mladých, sa silne rozvíjajú rôzne túžby, ktoré ak ostanú nekontrolované, postupne privedú človeka do ruin.

Keď je dieťa v rodičovskej domácnosti vychovávané k dospelosti pod správou a autoritou rodičov, jeho hlavná zodpovednosť od Boha je poslúchať a ctiť si rodičov (Efezským 6,1–3). Toto pravidlo je univerzálne a jediná výnimka je, ak by rodičia prikazovali dieťaťu urobiť hriech. Keď dieťa dospeje, dynamika poslušnosti sa zmení — dieťa vytvorí vlastnú rodinu, kde budú fungovať už iné autority — no prikázanie ctiť si rodičov ostáva v platnosti.

Ako sa vraví, "hovoriť je striebro, mlčať je zlato." Vo všeobecnosti si to vyžaduje veľkú múdrosť, keď si už človek zaumieni aj otvoriť ústa, aby z nich vyšlo niečo dobré, sväté, pravdivé, rozumné, na budovanie. Problém s ústami a slovami je však ten, že "z plnosti srdca hovoria ústa" (Matúš 12,34), teda aké je srdce, také budú aj ústa. Inými slovami, špinavé slová svedčia o špinavom srdci. Aby dokázal človek opraviť a vyčistiť svoje ústa a slová, potrebuje mať vyčistené srdce. Vyčistiť srdce nedokáže ľudská snaha ani disciplína, to dokáže len Boh skrze zástupnú obeť Pána Ježiša Krista a moc Ducha Svätého.

Opatrnosť či obozretnosť je schopnosť rozumne, rozvážne, pokojne, múdro a premyslene uvažovať a následne konať. Naivita je hlúpa prostoduchosť, možno až drzá či pochabá sebaistota, ktorá neuvažuje, nepremýšľa, ktorá žije v sebaklame, ktorá rovno koná v domnení, že sa veci vyvinú tak, ako si to predstavuje.

Priatelia majú obrovskú moc v živote dieťaťa, v živote dospelého, aj v živote starého človeka. Priateľstvo má zvláštnu a silnú moc v živote jednotlivca ohnúť charakter jedným či druhým smerom. Čím má človek viac nadviazaných priateľstiev, tým viac si do života privedie kompromisov. Je teda životne nebezpečné mať nesprávnych či zlých priateľov, a je o to horšie mať ich veľa.

Hlavný dôraz či myšlienka knihy Prísloví je múdrosť, ktorú človek dokáže získať skúmaním Božích nariadení, ktoré sú pravda. No finálnym cieľom knihy Prísloví však nie je získaná múdrosť sama o sebe, ale Boh, ktorého vďaka tejto múdrosti dokážem viac poznať, milovať a poslúchať.

Tento text nevraví, že sa ľudia múdrymi rodia, ani že múdrosť získavajú skúsenosťami, či nejak pasívne, alebo náhodne. Múdrosť nespočinie na tvojej hlave len tak náhodou, na jej získanie nestačí vrúcne prianie, nedá sa kúpiť v obchode ani zdediť po predkoch. Dnešný text popisuje človeka, ktorý túži získať múdrosť, ako toho, ktorý "prijíma" slová; "schováva" prikázania; ktorého ucho "pozoruje" na múdrosť; ktorý "nakláňa" srdce k umnosti; ktorý "volá" na rozumnosť a "pozdvihuje" hlas k umnosti; ktorý "hľadá" múdrosť ako striebro a "vyhľadáva" ju ako skryté poklady.

Múdroslovný žáner prísloví nie je povrchný ani okrajový v živote veriaceho, má obrovský prínos do duchovného i praktického života. Príslovia sa zaoberajú vnútornými pohnútkami a myšlienkami srdca, ktoré sa bez zlyhania pretavujú (skôr či neskôr) do praktického každodenného života človeka. Príslovia odpovedajú na mnohé morálne a etické otázky, pričom zvýrazňujú čestné a bezúhonné žitie, ktoré dokáže vzísť len a len zo správneho vzťahu s Bohom (správny vzťah so svätým Bohom hriešnik dokáže získať len skrze zástupnú obeť Pána Ježiša Krista).

Biblická kniha prísloví je knihou porovnaní (slovo "príslovie" znamená "byť ako"), paralelizmov, v ktorej sa obyčajné životné skutočnosti stavajú do protikladu s hlbokými pravdami. Príslovia sú jednoduché (často úderné) morálne výroky či ilustrácie, ktoré zvýrazňujú a učia základné koncepty, na ktorých Boh stvoril svet. Hlavnou témou knihy prísloví je pravá múdrosť (nie tá svetská). Biblická viera nestojí v protiklade ani nevylučuje múdrosť, práve naopak, len vďaka viere v Boha dokáže človek nadobudnúť skutočnú múdrosť.