Opatrnosť či obozretnosť je schopnosť rozumne, rozvážne, pokojne, múdro a premyslene uvažovať a následne konať. Naivita je hlúpa prostoduchosť, možno až drzá či pochabá sebaistota, ktorá neuvažuje, nepremýšľa, ktorá žije v sebaklame, ktorá rovno koná v domnení, že sa veci vyvinú tak, ako si to predstavuje.
Pravá múdrosť je v Prísloviach označovaná nielen ako poznatky (informácie) či schopnosť spájať si tieto poznatky do logických súvislostí (aj keď múdrosť tieto veci istotne zahŕňa). Pravá múdrosť je praktické žitie v morálnej integrite či bezúhonnosti. Pravá múdrosť znamená žiť spravodlivý život podľa Božieho Slova.
Priatelia majú obrovskú moc v živote dieťaťa, v živote dospelého, aj v živote starého človeka. Priateľstvo má zvláštnu a silnú moc v živote jednotlivca ohnúť charakter jedným či druhým smerom. Čím má človek viac nadviazaných priateľstiev, tým viac si do života privedie kompromisov. Je teda životne nebezpečné mať nesprávnych či zlých priateľov, a je o to horšie mať ich veľa.
Hlavný dôraz či myšlienka knihy Prísloví je múdrosť, ktorú človek dokáže získať skúmaním Božích nariadení, ktoré sú pravda. No finálnym cieľom knihy Prísloví však nie je získaná múdrosť sama o sebe, ale Boh, ktorého vďaka tejto múdrosti dokážem viac poznať, milovať a poslúchať.
Tento text nevraví, že sa ľudia múdrymi rodia, ani že múdrosť získavajú skúsenosťami, či nejak pasívne, alebo náhodne. Múdrosť nespočinie na tvojej hlave len tak náhodou, na jej získanie nestačí vrúcne prianie, nedá sa kúpiť v obchode ani zdediť po predkoch. Dnešný text popisuje človeka, ktorý túži získať múdrosť, ako toho, ktorý "prijíma" slová; "schováva" prikázania; ktorého ucho "pozoruje" na múdrosť; ktorý "nakláňa" srdce k umnosti; ktorý "volá" na rozumnosť a "pozdvihuje" hlas k umnosti; ktorý "hľadá" múdrosť ako striebro a "vyhľadáva" ju ako skryté poklady.
Múdroslovný žáner prísloví nie je povrchný ani okrajový v živote veriaceho, má obrovský prínos do duchovného i praktického života. Príslovia sa zaoberajú vnútornými pohnútkami a myšlienkami srdca, ktoré sa bez zlyhania pretavujú (skôr či neskôr) do praktického každodenného života človeka. Príslovia odpovedajú na mnohé morálne a etické otázky, pričom zvýrazňujú čestné a bezúhonné žitie, ktoré dokáže vzísť len a len zo správneho vzťahu s Bohom (správny vzťah so svätým Bohom hriešnik dokáže získať len skrze zástupnú obeť Pána Ježiša Krista).
Biblická kniha prísloví je knihou porovnaní (slovo "príslovie" znamená "byť ako"), paralelizmov, v ktorej sa obyčajné životné skutočnosti stavajú do protikladu s hlbokými pravdami. Príslovia sú jednoduché (často úderné) morálne výroky či ilustrácie, ktoré zvýrazňujú a učia základné koncepty, na ktorých Boh stvoril svet. Hlavnou témou knihy prísloví je pravá múdrosť (nie tá svetská). Biblická viera nestojí v protiklade ani nevylučuje múdrosť, práve naopak, len vďaka viere v Boha dokáže človek nadobudnúť skutočnú múdrosť.
V predvianočnom čase sa náš pohľad často upiera na jasličky, kde sa Boh stal človekom, aby prišiel k nám. Advent je obdobím čakania na príchod Spasiteľa, ktorý neprišiel ako mocný vládca, ale ako slabé dieťa. Práve toto posolstvo nám pripomína slová z Jána 6:37: „…a toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.“
Vo videní opísanom v tejto kapitole prorok videl štyri strašné rohy. Tlačili sa sem a tam, zrážali najsilnejšieho a najmocnejšieho; a prorok sa spýtal: "Čo sú to?" (Mt 10,14). Odpoveď znela: "To sú rohy, ktoré rozprášili Izrael." Videl pred sebou znázornenie tých mocností, ktoré utláčali Božiu cirkev. Boli to štyri rohy; na cirkev totiž útočia zo všetkých strán.
Amacja sa spýtal Božieho muža: „Čo však bude so sto talentmi, ktoré som vynaložil na oddiel Izraelitov?“ Boží muž odpovedal: „Hospodin ti môže dať oveľa viac.“ (2 Kron 25,9)
Zdá sa, že táto otázka bola pre judského kráľa veľmi dôležitá, a možno má ešte väčšiu váhu pre skúšaného a pokúšaného kresťana. Stratiť peniaze nie je nikdy príjemné, a keď sa to týka zásad, telo nie je vždy ochotné priniesť obeť. "Prečo strácať to, čo sa dá tak užitočne využiť?
