Vojna nečakane a strašne zamiešala osudy obrovského množstva ľudí… Pre mňa je obzvlášť ťažké všetko, čo sa deje s Ukrajinou.

Môj starý otec je Ukrajinec, pôvodom z Fastova. Svojho času študoval na kurzoch opravy parných lokomotív v Moskve. Po kurzoch bol poslaný do zabajkalskej dediny Mogzon. Šesťtisíc kilometrov od Moskvy na východ. Môj otec sa narodil a vyrastal v tejto obci. Narodilа som sa a vyrastalа v tej istej dedine…

S manželom sme sa stretli a zobrali sa v Kanade. Postupom času sme sa presťahovali do jeho domoviny na Ukrajinu, kde vyrastali naše dcéry. Z okien nášho domu sme obdivovali hory Rumunska. Teraz sa tam deti boja žiť – nálety a vyhrážky bombami. Moje srdce plače, pretože možno nikdy neuvidím svojho otca za Bajkalom…

A som veľmi vďačnа svojim rodičom, že mi dali meno „Nadžеda“, čo znamená „nádej“ a čo mi nejako zázračne pomáha neupadnúť do zúfalstva … Nikdy som si nemyslelа, že budem žiť na Slovensku! Keď najstaršia dcéra v roku 2020 nastúpila na konzervatórium, chcelа som ju navštevovať iba pre koncerty!

Na Slovensku sme už štyri mesiace. Spočiatku to bolo veľmi ťažké, chcelа som ísť domov, nechcelа som počuť cudzí jazyk… Veľmi mi pomohol Baptistický zbor v Košiciach: našli nám bývanie, pomohli so všetkými dokumentmi. Baptistická cirkev v prvých dňoch vojny prijala veľa ľudí, pomoc dobrovoľníkov bola potrebná. Pomáhala som teda s upratovaním izieb, s varením v kuchyni, počúvaním tragických príbehov – to mi pomohlo pochopiť, že život ide ďalej, aj keď na novom mieste. Počas dobrovoľníctva som spoznala úžasných ľudí. Páčila sa mi slovenčina, ktorá je každým dňom jasnejšia. A veľmi sa mi páčili ľudia: priateľskí, milí, súcitní a vždy pripravení pomôcť slovom aj skutkom! Mám rádа mesto Košice.

Páči sa mi, že Košice a naša obec na Ukrajine sú rovnako staré: Bushtyno bolo založené v roku 1357. Na Zakarpatsku a v Košiciach je tradičná kuchyňa veľmi podobná. A výrobky v našej pohraničnej obci sú s tunajšími rovnaké. Neoceniteľná je aj pomoc Červeného kríža, ktorý nám dal možnosť študovať slovenský jazyk v intenzívnych kurzoch. To dáva nádej tak na vzájomné porozumenie medzi Ukrajincami a Slovákmi, ako aj na lepšiu prácu.

Nedá mi nespomenúť si na úžasné slová z Biblie, ktoré mi boli vždy oporou: «Toto odpovedám svojmu srdcu, a preto verím: z milosti Pána sme nezmizli, lebo Jeho milosrdenstvo nevyčerpal sa, obnovuje sa každé ráno, veľká je Tvoja vernosť!» Plač Jeremiašov 3:21-23.

Naďa P.