Hľa, nadutá je, nie je priama jeho duša v ňom, ale spravedlivý bude žiť svojou vierou.
Abk. 2,4
Keby hneď aj nekvitol fík, a nebolo by úrody na viničoch; keby sklamalo dielo olivy, a polia by nedorobily potravy; keby drobné stádo bolo odrezané od košiara, a nebolo by hoväda v stájach, ja sa jednako budem veseliť v Hospodinovi, budem plesať v Bohu svojho spasenia.
Abk. 3,17-18
Abakuk (Habakuk) bol prorok povolaný Bohom kázať pre Južné kráľovstvo, Judeu, okolo roku 610 p.n.l., teda v čase, kedy Asýria upadala a na jej miesto prichádzala ďalšia veľmoc, Babylon (Chaldea). Boží ľud upadal morálne a duchovne preč od Boha tak dlho a tak silno, že mnohými prorokmi prisľúbená zahraničná invázia a následné vyhnanstvo sú už za dverami. Jeho súčasníci boli Jeremiáš, Ezechiel, Daniel, Sofoniáš. Na rozdiel od väčšiny prorokov, ktorí hlásali ľuďom Božie slová, varovania a zasľúbenia,
Abakuk zaznamenáva svoje posolstvo formou dialógu s Bohom, kde Abakuk predostiera Bohu svoje obavy a otázky, zatiaľ čo mu Boh odpovedá a odhaľuje svoj plán ohľadom súdu nad neposlušnou Judeou. Kniha sa otvára (kap. 1) Abakukovou horlivosťou za Boha a sťažnosťou o rampantnej nespravodlivosti, násilí a korupcii v Judei. Pýta sa svätého a spravodlivého Boha, prečo dopúšťa takú zlobu medzi Jeho ľudom bez trestu, nedokáže porozumieť, prečo sa zlým darí, zatiaľ čo spravodliví trpia. Božia odpoveď je, že Boh vie o bezbožnosti Jeho ľudu, že naň privedie súd v správny čas. Boh však zanecháva Abakuka v nemom úžase, keď mu odhaľuje, že nebude konať skrze duchovnú vnútornú obnovu ľudu, ale použije si Chaldeu (Babylon), pohanský krutý bezbožný národ, ktorý vykoná Boží súd nad Judeou. Abakuk sa snaží porozumieť Božím zámerom – prečo má viac bezbožný národ vykonať súd nad menej bezbožným národom.
Boh následne Abakuka uisťuje, že Babylon síce bude dočasne úspešný v dobyvateľských zámeroch voči Judei, ale jeho zloba isto neostane nepotrestaná. Ďalej Boh uisťuje Abakuka (kap. 2), že aj keď sa zdá, že súd nad nespravodlivosťou mešká, isto príde v správny čas, bezbožní budú ponížení, zatiaľ čo spravodliví budú žiť vierou. Následne Boh deklaruje sériu svätých kliatieb (Beda!) nad Babylonom za jeho chamtivosť, násilnosť a modlárstvo. Kniha končí (kap. 3) Abakukovou chválou, modlitbou a vyznaním viery, kedy je Boh oslávený ako veľký, ako záchranca, ako zvrchovaný Pán nad prírodou a históriou. Abakuk vyjadruje údiv nad majestátom Boha a prosí o milosť uprostred súdu, spomína na minulé skutky Božie. Napriek katastrofám, ktoré visia nad Božím ľudom, ktoré ho isto postihnú a neminú, sa Abakuk rozhoduje tešiť v Bohu a dúfať v Boha, ktorý mu pomôže prejsť skrz trápenia. Kniha učí, že kľúčom k prežitiu ťažkých časov je viera v Boha ukotvená v Jeho Slove; že žiaden pyšný národ, bez ohľadu na to, aký je veľký či mocný, nedokáže ujsť pred Božou spravodlivosťou; že zlo a hriech končia Božím súdom a trestom; že zdanlivá prosperita bezbožných je len dočasná, na konci budú vyťatí, niet im čo závidieť; že Božie cesty sú človeku často nepochopiteľné i neočakávané; že Boh má pevne pod kontrolou národy, ríše, históriu, svet, prírodu; že Boh je schopný, no nie povinný, zodpovedať ľudské otázky a odhaliť tak svoje zámery; že je možné autenticky sa v Bohu radovať, nachádzať v Ňom slasť i plesanie, a to i vo veľkom trápení (možno často práve vďaka veľkému trápeniu); že nie ľudské časovanie, ale to Božie je to správne a dobré; že skutočná viera uctieva Boha, a to i v trápení; že Boh je silou veriacemu; že chamtivosť je deštruktívny hriech, ktorý je výsledkom padlého charakteru; že chamtivosť je arogantný duchovný problém skladajúci sa z pýchy, spoliehania sa na seba a nespravodlivého zisku.
Z knihy vidieť, že keď sa veľký svätý, svätý, svätý Boh rozhodne prehovoriť k malému nesvätému človeku, stvorený človek zažíva disintegráciu, rozpad osobnosti (strata vnútornej súdržnosti, psychologický rozklad, rozorvanosť duše, náhle uvedomenie si vlastnej hriešnosti voči svätosti Boha), „zatriaslo sa moje lono, na ten hlas sa chvely moje rty; hniloba vošla do mojich kostí, a triasol som sa na mieste“ (Abk. 3,16), podobne ako Izaiáš (Iz. 6) alebo Jób (Jób 40).
Ondrej Kajňak
