Hospodin je silný Bôh žiarlivý a pomstiaci sa: Hospodin pomstí a má prchký hnev; Hospodin uvodí pomstu na svojich protivníkov a drží hnev na svojich nepriateľov. Hospodin je dlhozhovievajúci a veľký čo do sily, ale nijakým činom neoprostí vinného viny … Vrchy sa trasú pred ním, a brehy sa rozplývajú, zem sa dvíha pred jeho tvárou i okruh sveta i všetci, ktorí bývajú na ňom. Kto obstojí pred jeho zúrivým hnevom? A kto povstane proti páli jeho hnevu?! Jeho prchlivosť sa rozlieva jako oheň, a skaly sa vyvracajú pred ním. Hospodin je dobrý; je pevnosťou v deň súženia a zná tých, ktorí a utiekajú k nemu.
Nah. 1,2-7
Biblická kniha Náhum je akýmsi pokračovaním knihy Jonáš, týka sa proroctva pohanskému mestu Asýrie, Ninive. Náhum prorokoval v rokoch okolo 640 p.n.l., teda nejakých 100 – 150 rokov po Jonášovi, jeho úloha bola predpovedať súd nad Ninive, ktoré síce za čias Jonáša činilo pokánie, no nasledujúce generácie sa vrátili späť k starým hriechom. Asýria bola v tom čase na vrchole síl a moci, zotavila sa z porážky, ktorú asýrsky generál Senacheríb utrpel počas útoku na Jeruzalem (701 p.n.l.), hranice Asýrie sa rozliehali až po Egypt. Kniha sa otvára (kap. 1) víziou Božej moci a svätosti, kde je Boh vyobrazený ako vládca odplácajúci sa svojim protivníkom, ktorý je pomalý do hnevu, avšak prekypujúci hnevom, keď je jeho hojná trpezlivosť naplnená. Zvýrazňuje sa, že Boh je pevným hradom pre tých, čo v Neho dúfajú, avšak prináša teror pre svojich nepriateľov.
Náhum uisťuje vyvolený národ, že Boh pomstí útlak, ktorý sa mu dostalo z rúk Asýrie, že kráľ Ninive padne, a jeho pád je istý. Následne (kap. 2) Náhum opisuje vojenskú skazu, ktorá postihne mesto, jeho mocné hradby budú prelomené, jeho defenzíva porazená, jeho vodcovia zvrhnutí. Grafické opisy zvýrazňujú násilie a krviprelievanie doprevádzajúce dobytie mesta. Proroctvo o Ninive je verejná deklarácia Božej spravodlivosti a výstraha ostatným národom. Následne (kap. 3) Náhum pokračuje v opisoch totálneho zničenia mesta, spomína dôvody pre toto zničenie (bezbožnosť, modlárstvo, utláčanie Božieho ľudu, pýcha, vykorisťovanie slabých, krutosť). Koniec knihy hovorí, že pád mesta Ninive bude finálny a úplný, je nezvratný, a to napriek sile a majestátu mesta. Kniha učí, že Boh sa hnevá na hriech, hnevá na hriešnika; že Boh sa stará a zaujíma o malé veci v životoch Jeho detí, nie je vzdialený či nečinný v živote jednotlivca, vyvoleného národa, či v ľudskej histórii; že žiadna veľmoc, akokoľvek veľká, nedokáže obstáť voči Bohu; že Božia trpezlivosť má svoje limity, a národ bez pokánia sa skôr či neskôr stretne s Božím hnevom; že Boh je v hneve pomalý, ale istý; že Boh nenechá hriech bez trestu; že Boh privádza na zodpovednosť národy, ktoré utláčali Boží ľud; že Boh nebude hriech tolerovať navždy; že mocné opevnenia a masívne hradby mesta Ninive nepredstavujú pre Boha žiadnu prekážku, Boh svoje ciele dosiahne, vždy; že Boh privádza a privedie ku koncu každé zlo pod slnkom; že Boh je svätý a spravodlivý Sudca; že Boží hnev je reálny a strašidelný; že pokánie bez trvalej zmeny prinesie súd a trest; že Boh si vie použiť pohanskú veľmoc (Asýriu) na uskutočnenie svojej vôle (výchovný trest nad Izraelom za jeho hriechy) bez toho, aby bol účastný jej hriechov (ktoré Asýria vykonala voči Izraelu), a zároveň môže potom priviesť túto veľmoc za jej hriechy na zodpovednosť a potrestať ju (Iz. 10).
Kniha je silným uistením pre trpiaceho veriaceho, že Boh sa vysporiada s utláčateľmi vo svojom správnom čase; že veriaci môže spočinúť uprostred ťažôb v dobrom Bohu, ktorý všetko vidí, všetko vie, a má všetko pevne v rukách.
Ondrej Kajňak
