Posledné dva mesiace zachovávania spoločenského odstupu sa veľmi líšili od predstavy, ktorú som mala len pár týždňov pred tým. Od apríla do júna som mala byť študentkou na biblickej škole Capernwray Bible School, ktorá sa nachádza na vidieku v severozápadnom Anglicku, približne hodinu od Manchestra a 20 minút od najbližšieho mestečka Carnforth.
Končili sa jarné prázdniny, každý deň pribúdalo viac a viac skoro jarného slnka, predbežné plány pokračovali podľa predstáv, nič mimoriadne sa nedialo... Normálnosť našich životov vyrušovali len nie veľmi pokojné správy o šíriacom sa víruse s podivným názvom, ktorý sa mi plietol s názvom choroby. Bol však až v Taliansku. Nikto by však nepovedal ako rýchlo môže niečo „tak vzdialené“ zasiahnuť do životov jednotlivcov.
Tento Boží zázrak u končenú stavbu sme mohli slávnostne otvoriť 13.4.2003 bez finančného dlhu. Objekt je polyfunkčný, s bytom pre kazateľa a domovníka, s jedálňou a kuchyňou a viacerými zhromažďovacími miestnosťami pre bohoslužby a pre stretávanie detí a mládeže.
Som nesmierne vďačný môjmu Bohu a Pánovi a to musím vyzdvihnúť môjmu záchrancovi, lebo napriek devastačným zraneniam /keďže mám titanové kolená/ mi zo svojej veľkej milosti a láske ku mne zachoval neporušené kĺby a kosti, do ktorých sú vložené. Aj ošetrujúci lekár sa čudoval, že sa nič neporušilo.
Ktoré z opatrení súvisiacich s koronavírusom pociťujete najťažšie? Ako ste prežívali Veľkú noc? Vnímate v tomto období Božie vedenie? Môžete byť konkrétni?
V septembri sme napísali do zoznamu 11 detí, nazvali ich Dorastom a teraz by sme veľmi chceli, aby z nich bol dobrý„kolektív“. Dá sa to vôbec??? Z Božej milosti ÁNO.
Rozmýšľal som nad tým čo v dnešnej dobe najviac zamestnáva „Náš ČAS“. Poväčšine sú to naši priatelia, rodina, domácnosť, sociálne siete a informačné médiá. Veľakrát mám aj ja problém s tým, ako vykupujem svoj čas na tejto zemi hoci tento čas, ktorý trávime na tejto zemi, nepatrí v skutočnosti nám, ale nášmu Pánovi ktorý nám ho zo svojej milosti dáva.