Naše otázky

To, že sa nesmieme zhromažďovať, čiže žiadne bohoslužby, mládeže, škola ani práca. Ťažko prežívam takéto odlúčenie od ľudí a už som aj preťažená z písania a telefonátov s priateľmi. Taktiež to, že nechodím vôbec do Košíc a mnoho maličkostí, ktoré mi prišli samozrejmé.

Veľmi do hĺbky. Všetko plynulo pomalšie, nebehala som kade-tade, mala som viac času, a tým som vedela prežiť Veľkú noc v jej pravej hĺbke – teda nie jedlo, návštevy, a podobne. Ale že je to o Ježišovej obeti, víťazstve, láske. Lepšie som pochopila, čo je milosť . Intenzívnejšie som prežila tento príbeh.

Boh je ten, kto mi dáva silu , nádej a trpezlivosť do týchto dní . Učím sa viac o tom, kto je a kto som ja v Ňom.

Pociťovala som nedostatok socializácie. Síce som introvert, no už aj mne chýbajú ľudia, nedeľné zhromaždenia, stretnutia so známymi. Zároveň aj tu mám možnosť vidieť, že ma v tom Pán Boh nenechal. Posiela mi do cesty nových ľudí so zaujímavými životnými príbehmi, síce len virtuálne, no mám pocit že ,,spoznávam“ ešte viac ľudí ako pred koronavírusom.

Veľkú noc som trávila s rodičmi a sestrou. Bolo to zvláštne, lebo som si uvedomovala, že je to posledná Veľká noc strávená s nimi (ešte ako slobodná) s katolíckymi tradíciami.

Celé toto pre nás predsvadobné obdobie je pre mňa/nás s Marekom takou skúškou spoliehania sa na Pána Boha a dôverovania mu. Najprv bolo pred nami rozhodnutie či vôbec ponechať sobáš v pôvodnom termíne. Čím viac sme sa v modlitbách pýtali čo máme robiť, tým viac sme si boli istí, že nie je na čo čakať. Teraz je to stále všetko postavené na viere v to, že sa Pán Boh postará. Je ťažké vybavovať svadbu v tak obmedzených podmienkach, no vieme, že tam budeme my a On a všetko ostatné je vedľajšie. Taktiež sme nesmierne vďační za postoj mojich rodičov, čo je obrovská Božia milosť, keďže na začiatku boli proti nášmu vzťahu a tak ich podporu vnímame ako malý veľký zázrak a tiež utvrdenie sa v tom, že uzavrieť manželstvo nie je len naša, no najmä Božia vôľa.

„Ján 10, 27-28: Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám a nasledujú ma, a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.“ Vďaka Pánu Ježišovi, že Jeho milosť je nová každého rána a nič nemôže brániť nášmu prístupu pod Jeho kríž. A čo súvisí s koronavírusom, ťažké je že nemôžem objať mojich blízkych ani nikoho zo zborovej rodiny, lebo vás mám všetkých rada.

Počas Veľkonočných sviatkov som ďakovala Pánovi že nám dal neobmedzený prístup a môžeme k Nemu prichádzať s oslavou, že žije a je s nami. Vnímam to tak, že mňa i nás vedie Pán do pokory a vyznaniu, že On je Pán.

Koronavírus aj nám dôchodcom zasiahol do života, ale vďaka tomu, že väčšinu času aj tak trávime doma, nebolo pre nás ťažké prijať opatrenia nariadené vládou. Už v mojej mladosti ma Pán upozornil na verš Rim. 13, 1, kde sa hovorí, že sa máme podriaďovať vrchnosti. V tejto dobe sa viac modlíme za vládu nielen na Slovensku, ale vo všetkých krajinách. Veríme že Pán Boh má túto situáciu vo svojich rukách. Chýba nám tak ako asi každému fyzický kontakt s deťmi, vnúčatami a zborovou rodinou. Manželovi lekár v rámci rehabilitácie nariadil prechádzky, takže každý deň ich absolvujeme v rúšku, ale som vďačná Pánovi, že už pri prechádzke nepotrebuje barle.

Tohtoročné Veľkonočné sviatky boli pre nás zvláštne v tom, že sme sedeli pri sviatočnom stole iba traja. O to viac si vážime vymoženosti modernej techniky, skrze ktorú sme mohli mať obecenstvo s bratmi a sestrami, ktorí verne slúžia Pánovi v oblasti prípravy a vysielania bohoslužieb a iných programov či už pre deti alebo mládež. Ďakujeme vám. Prežili sme požehnaný čas v Božej prítomnosti s vďakou za to, že Pán Ježiš obmyl naše hriechy svojou nevinnou krvou.

Ako veľkú, nezaslúženú milosť a výsadu v mojom živote pociťujem to, že môžem svoj život postaviť na Božích zasľúbeniach, ktoré platili v starozákonnej dobe, ale sú úžasnou istotou aj v týchto dňoch plných strachu, choroby a smrti. Joz. 1, 5. „Nezanechám ťa, ani neopustím“. Samozrejme, že to čo sa dialo a deje vo väčšine krajín, zasiahlo aj mňa. Strach, ktorý na mňa doľahol pri počúvaní správ o obetiach koronavírusu a obava o mojich drahých, ma oberal o spánok. No z Božej milosti a sily som nad tým zvíťazila. Od začiatku tohto roka ma povzbudzuje a vedie verš z Biblie, ktorí vytiahol brat kazateľ na tento rok pre náš zbor „Naňho zložte všetky svoje starosti.“ Počas týchto dní nás potešil záujem bratov a sestier o nás, ale tiež nám Pán pripomína aby sme telefonicky alebo mailom povzbudili tých ktorí to potrebujú, aby sme sa za nich modlili a upriamili ich pozornosť na Pána Boha aj tak, že im posielame link na vysielanie bohoslužieb. V pokore sa skláňam pred Božím majestátom a obdivujem pokoj ktorým v tejto ťažkej dobe riadi celú našu Zem. Pozorujem ako sa zelenie les, kvitnú stromy, spievajú vtáčiky… a znova vidím, že Jeho zasľúbenie, ktoré je napísané v Gen. 8, 22. platí aj dnes „ Kým bude trvať zem, sejba ani žatva, chlad ani horúčava, leto ani zima, deň ani noc neprestanú“.

Keď nám 13.3.2020 povedali, že zajtra nemusíme ísť do práce, celkom som to privítala a potešila som sa, že si trochu oddýchnem z toho kolotoča povinnosti, v ktorom som sa nachádzala. Prestalo behanie do práce, celý uponáhľaný svet sa zrazu zastavil a spomalil. Ďakovala som Pánu Bohu, že dokáže jedným maličkým vírusom zastaviť nezmyselnú honbu ľudí za ziskom, kariérou, zvýšením životnej úrovne atď…Bola som rada, že kvôli pandémii sa zrušilo mnoho podujatí v našej škole, ako súťaže, koncerty, záverečné skúšky žiakov a pod. ktoré predstavovali i pre mňa veľa stresov a psychickej záťaže. Kto sa stretol s pojmom syndróm vyhorenia vie o čom hovorím a nechcela by som sa dostať do tohto stavu. Ale napriek tomu som vďačná, že môžeme aj s manželom stále pracovať z domu. Najťažšie z opatrení je určite to, že sa nemôžeme voľne pohybovať a kedykoľvek navštevovať, no vďaka Bohu za telefóny, smartfóny, internet a ostatné možnosti komunikácie, ktoré môžeme denne využívať. Verím, že sa čoskoro stretneme ako bratia a sestry aj v nedeľu, a budeme sa tešiť zo vzájomného obecenstva.

Tieto sviatky sme prežili pokojnejšie ako v minulých rokoch, v hlbokej vďačnosti za obeť Pána Ježiša na kríži, v stíšení a úžase nad Jeho láskou, ktorá Ho doviedla až na kríž. A aj keď sme nemohli byť v zhromaždení, silnejšie sme prežívali v tejto situácii, symboliku toho, ako to slávia Židia ako si v tichosti a v kruhu rodiny pripomínajú udalosť Veľkej noci, jedia spoločne baránka, horké byliny a nekvasené chleby. Celá tá symbolika teraz vystúpila viac do popredia, keď sme mohli takto v súžení aj my prežívať vďačnosť za Božiu milosť a lásku k nám. Jeden ruský Žid povedal: „vždy keď chceli zabiť Židov, vznikol z toho sviatok.“

Preto oslavujú okrem iných sviatkov doteraz Pesach, na pamiatku vykúpenia Izraela z egyptského otroctva. My si pripomíname Veľkú Noc ako najvýznamnejší deň v dejinách ľudstva, pretože nám Pán Ježiš vydobyl na kríži spasenie a zmieril nás s Bohom. Stal sa obetným baránkom za hriechy nás všetkých, celého sveta. Jemu patrí chvála a vďaka z našich životov! Zjav. 5,12. 3.

Keď sme boli v marci zaplavení hrôzostrašnými správami z Talianska, o tom, ako denne umierali stovky ľudí na následky koronavírusu, dostala som slovo od Pána z Lukáša 9,60 „…nechaj mŕtvych… choď a rozhlasuj kráľovstvo Božie!“

Vtedy som porozumela, že sa nemáme zaoberať hrozbami, ale s vierou pokračovať v hlásaní evanjelia a nepremárniť túto pandémiu. V tomto čase mi ožívali pred očami príbehy z Biblie, kde Pán Boh dal strach na národy, rôzne rany a choroby a teraz to už nie sú len kapitoly, ktoré preletím očami, ale viem sa vžiť do toho, čo museli prežívať, ako dokáže strach ochromiť človeka, že nie je schopný triezvo uvažovať a fungovať. Na začiatku roka som si vytiahla verš zo Žalmu 91,1-2 „…moje útočisko a môj hrad je môj Boh v ktorého dúfam“- a to je moja nádej a moje vyznanie. Vďaka Bohu za Jeho Slovo, z ktorého môžeme čerpať útechu na každý deň! C.S Lewis povedal: Pán Boh nám šepká v našich radostiach, hovorí cez naše svedomie, ale kričí v našich bolestiach.

Presne tento výrok mi prišiel na myseľ, keď som rozmýšľala o tom, aký musí byť spravodlivý, láskavý, dobrotivý Boh zhrozený z toho, kam speje ľudstvo a musel nám poslať takúto pandémiu, aby sme sa spamätali a zastavili. Dal nám milosť k tomu, aby sme činili pokánie. Je nekonečne trpezlivý a dobrotivý, keď už dávno nepovedal ľudstvu: dosť! „Boh nechce aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu“ 2 . Petra 3, 9.

Preto túžim žiť na Jeho slávu, a rozhlasovať Jeho kráľovstvo. V tomto čase sa to snažím robiť cez virtuálny priestor, keď rozposielam linky na naše bohoslužby, alebo komunikujem telefonicky. Ďakujem Pánovi za to, že je verný a vypočúva naše modlitby za to, aby sa tento vírus nešíril ďalej a vidíme, že nízke čísla nakazených sú výsledkom modlitieb tisícov Slovákov. Pán Boh nás stvoril nato, aby sme Ho oslavovali a Pavel dodáva v Kol.1,10: „aby sme sa Mu vo všetkom páčili, niesli ovocie v každom dobrom skutku a rástli v známosti Boha“.

Buďte požehnaní!

Najťažšie bolo obdobie sviatkov, keď sme chceli byť so svojou rodinou a nemohli sme vycestovať. Ale v skutočnosti nevnímam obdobie ako ťažké. Skôr je to čas pre nás kresťanov uvedomiť si tiež, čo sú priority, vyhodnotiť svoj doterajší život, stíšiť sa, utiekať sa k Bohu a vnímať Jeho milosť.

Keďže som v tomto období doma a nemôžem chodiť do práce, Boh mi ukazuje nedostatky v rámci rodiny. Uvedomujem si veci, ktoré s pomocou Božou musím vo svojom živote zmeniť. Čas s rodinou je pre mňa vzácny a za to som Bohu vďačná.

Veľkonočná nedeľa je pre mňa vždy výnimočná, je to víťazstvo. Ďakujem PÁNU JEŽIŠOVI za všetko, čo pre mňa urobil a budem mu vždy za to vzdávať vďaku!