A bude, keď ťa vovedie Hospodin, tvoj Bôh, do zeme, o ktorej prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že ju dá tebe, mestá, veľké a krásne, ktorých si nestaväl … a budeš jesť a nasýtiš sa; vystríhaj sa, aby si nezabudol na Hospodina, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov! … Nepojdete za inými bohmi, z bohov národov, ktoré sú vôkol vás. Lebo Hospodin, tvoj Bôh, je silný Bôh revnivý v tvojom strede, aby sa nezanietil hnev Hospodina, tvojho Boha, na teba a zahladil by ťa s tvári zeme … Snažne budete ostríhať prikázania Hospodina, svojho Boha, i jeho svedoctvá i jeho ustanovenia, ktoré ti prikázal.
Deut. 6,10-17
Deuteronomium znamená doslova „druhý zákon“, čo je nesprávny preklad verša 17:18 v latinskej Vulgáte, pričom správny preklad je „kópia zákona“. Hlavný zámer knihy teda nie je poskytnúť nejaký iný, druhý zákon, ale reiterať, zopakovať, či znovu zdôrazniť už existujúci zákon, ktorý dostal Mojžiš od Boha. Dej knihy sa odohráva na pláňach východne od rieky Jordán (pláne Moábu) počas približne 1 mesiaca, kde Mojžiš a Jozue opakujú ľudu zákon pred vstupom a dobývaním zasľúbenej zeme (približne 1405 p.n.l.). Kniha nepredstavuje nové historické udalosti, je však teologicky bohatá, obsahuje inštrukcie pre národ Izrael a vyzýva novú generáciu neopakovať chyby starej generácie, ale dôverovať Bohu zoči-voči ťažkej výzve dobývať opevnené mestá Kanaánu a vykonať na jej obyvateľoch svätú kliatbu za ich hriechy voči Bohu, pričom kliatba či trest od Boha bolo bezkompromisné vyhladenie a zaujatie ich zeme.
Mojžiš a Jozue vyzývajú novú generáciu k poslušnosti a oddanosti Bohu, aby sa vystríhali a nešli k márnym modlám (bôžikom) pohanských národov, ktoré sa chystajú dobývať. Kniha sa začína Mojžišovou rekapituláciou ich cesty púšťou, cesta poznačená rebéliou, neposlušnosťou, sťažovaním sa, následnými súdmi Boha, však napriek tomu všetkému Božou vernosťou. Pripomína ľudu ich zlyhanie pri Kádeš-Barnei (kap. 1–3), spomína na víťazstvá nad mocnými amorejskými kráľmi Síchonom a Ógom, pridelenie pôdy východným kmeňom a ustanovenie Jozuu ako Mojžišovho nástupcu. Mojžiš ďalej (kap. 4–11) vyzýva ľud poslúchať Boha so zasľúbením požehnania pri poslúchnutí, a kliatby pri neposlúchnutí. Vedúce autority a starší majú učiť ďalšie generácie o Bohu, o Jeho zaopatrení, o Jeho zákone, o Jeho vlastnostiach a veľkosti; ak v tejto úlohe zlyhajú, ďalšie generácie opustia Boha a začnú sa pridŕžať bohov a modiel pohanských národov, ktoré sa chystajú dobývať.
Dôraz knihy sa sústredí na ľud a výzvu jeho poslušnosti Bohu, na jeho dôveru v Boha, že ich požehná a pomôže im poraziť mnohé a početné národy Kanaánu. V tomto je veľmi dôležitá „Shema“ (Deut. 6,4–5), v preklade „počuj“ alebo „poslúchaj“ – zdôrazňuje Božiu jednotu a zhrnutie Božieho zákona: milovať Boha celým srdcom, dušou a silou. Shema zvýrazňuje Božiu zmluvnú vernosť a lásku, však i potrebu človeka pamätať a neustále si pripomínať Božie veľké skutky z minulosti, Jeho zaopatrenie, avšak i Jeho tvrdé súdy pri modlárčení, neposlušnosti či zabudlivosti na Boha v prosperite. Následne sa kniha venuje (kap. 12–26) detailom zmluvných zákonov týkajúcich sa aj uctievania, vedúceho postavenia, spravodlivosti, rodinného života, sociálnej etiky a národnej čistoty. Jedinečné pre knihu je jej volanie po vnútornej oddanosti, nielen vonkajšej konformite; inými slovami, nestačí len zvonka poslúchať a robiť nejaké prázdne rituály, je potrebné mať vo svojom vnútri i správne pohnútky a byť poslušný od úprimného srdca, ktoré je v bázni pred Bohom. V knihe sa opakovane zdôrazňuje i spravodlivé praktické žitie, milosrdenstvo a ochrana zraniteľných (vdovy, siroty, cudzinci).
Ďalej sa kniha venuje (kap. 27–30) zasľúbeniam a kliatbam. Ak bude ľud poslúchať, bude v novej zemi prosperovať; avšak, ak bude neposlušný, bude čeliť Božej tvrdej výchove a vyhnanstvu. Avšak, dokonca i v zlyhaní je viditeľná Božia milosť: ak sa po zlyhaní obrátia znovu na Boha v úprimnom pokání, obnoví ich. Táto sekcia predpokladá a predpovedá budúcu neposlušnosť ľudu v Kanaáne. Posledné kapitoly (kap. 31–34) sa venujú Mojžišovým posledným skutkom: ustanovenie Jozuu, zapísanie zákona, požehnanie kmeňov, zhliadnutie zasľúbenej zeme z hory Nebo. Dôraz knihy je daný na poslušnú lásku k Bohu, ktorá pramení zo správnej pohnútky. Je nesmierne dôležité učiť ďalšiu generáciu o Bohu a pripomínať sebe aj jej veľkého Boha a Jeho skutky. Je dôležité dôverovať Bohu a držať sa Boha – vždy – a obzvlášť, keď je pred tebou veľká a ťažká úloha.
