on bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti … My všetci sme zblúdili jako ovce; každý z nás sme sa obrátili na svoju vlastnú cestu, a Hospodin uvalil na neho neprávosť všetkých nás … Ale Hospodinovi sa ľúbilo ho tak zdrtiť a strápiť nemocou, aby, ak jeho duša položí obeť za hriech, videl svoje semeno, bol dlhoveký, a to, čo sa ľúbi Hospodinovi, zdarilo sa v jeho ruke
Iz. 53,5-10
Izaiáš bol judský (juh) prorok slúžiaci v Jeruzaleme okolo 700 p.n.l. za južných kráľov Uziáš, Jótam, Achaz a Chizkijáš, bol teda pred-exilný prorok a súčasník Ozeáša a Micheáša. Bol tiež teológ, reformátor, historik, básnik, rečník, evanjelista, šľachtic, učený človek (jeho všestrannosť vyjadrovania, brilantnosť a bohatosť slovnej zásoby je úžasná). Berie sa za najväčšieho proroka po Mojžišovi. Mal dvoch synov, vysoké postavenie, prístup ku kráľovi. V tých časoch boli kráľovstvá (sever a juh) v duchovnom úpadku, modlárstve a kvôli Božiemu súdu ich hriechov i v nebezpečenstve od okolitých silnejúcich ríš. Severné kráľovstvo (Izrael) utvorilo koalíciu so Sýriou proti rastúcej Asýrskej ríši na východe. K tejto koalícii sa južné kráľovstvo (Júdea) odmietlo pridať, čím vznikla občianska vojna medzi severom a juhom. Juh si následne v panike prizval na pomoc Asýriu, čo Asýria uvítala, dobyla sever a vzala ho do zajatia 722 p.n.l. Južné kráľovstvo sa stalo vazalom Asýrie a po čase, keď bola Asýria vnútorne oslabená, sa vzbúrilo na čele s pobožným kráľom Chizkijášom (Ezechiáš). Asýria odpovedala pod vedením Sancheríba napádaním miest južného kráľovstva (severné už bolo dobyté a vzaté do zajatia) a konečne obliehaním Jeruzalema (701 p.n.l.), ale pobožný Chizkijáš a prorok Izaiáš sa spoliehali na Boha, ktorý im pomohol, poslal anjela, ktorý zabil 185 000 vojakov Asýrie (2 Kráľ. 19,35), čím sa Asýria stiahla a už nikdy nedobyla južné kráľovstvo. Izaiáš bol jedným z mnohých prorokov poslaných od Boha k vyvolenému národu, odsudzoval prázdne rituály a modloslužbu, hlásal (ešte počas vlády Asýrie, keď Babylonská ríša neexistovala) južnému kráľovstvu, že ak neprídu späť k Bohu, Boh bude súdiť ich hriech, príde Babylon a vezme ich do zajatia (Iz. 39,5–7). Mnoho Izaiášových prorokovaní sa naplnilo ešte za jeho života. Kniha má dve hlavné časti, prvá sa zaoberá Božím súdom nad Izraelom, Júdeou a okolitými národmi (kap. 1–39) za ich neposlušnosť; druhá časť sa týka zasľúbenia obnovy a nádeje, ktorá príde v prichádzajúcom Mesiášovi (kap. 40–66). Kniha sa otvára silným napomenutím Júdei za ich hriech, modlárstvo, spoločenskú nespravodlivosť (kap. 1), pričom ich Izaiáš vyzýva k pokániu a varuje pred Božím trestom v podobe zahraničnej invázie (ktorá nakoniec prišla, Asýria, Babylon). Medzi hlavné témy knihy patria Božia svätosť (morálna dokonalosť a oddelenosť od hriechu) a zvrchovanosť (neexistuje nič nad Bohom, ktorý má všetko pevne v rukách a všetko úspešne riadi k vlastným cieľom). Izaiáš je povolaný videním Božieho trónu a svätosti Božej (kap. 6), avšak je mu zasľúbené hneď pri povolaní, že ľud nebude poslúchať na jeho hlas, že z ľudského pohľadu bude neúspešný (pravý úspech služby sa však nemeria počtom prívržencov, ale vernosťou Písmu a Bohu). Izaiáš slúžil aktívne približne 60 rokov, stále verne hlásajúc Božie slová bez akýchkoľvek viditeľných výsledkov u ľudí, čím ukázal, že človek sa má držať Boha nie na základe viditeľných výsledkov, ale čisto na základe Boha (skutočné výsledky vidí Boh a služobník sa ich dozvie v nebi). Kniha učí, že veľký Boh si dokáže použiť i mocnú pohanskú ríšu na vykonanie súdu nad Božím neposlušným národom a následne súdiť i hriech tejto ríše (kap. 10); že Boh poteší a zachráni svoj ľud zo zajatia (kap. 40); že raz Služobník Pána (Mesiáš) zachráni ľud úplne (kap. 42; 49) a dovolí im naplniť ich úlohu, že budú požehnaním národom sveta, ako Boh zasľúbil Abrahámovi. Významná téma knihy je i kráľovstvo v Dávidovej línii, či Deň Hospodinov (Boží strašný súd za hriechy ľudí). Vrchol knihy je kap. 53, kde sa detailne popisuje plán spásy, úloha Mesiáša pri jeho prvom príchode (vtelením) na zem, že bude trpieť sekundárne pod rukou hriešnych ľudí, primárne pod rukou spravodlivého svätého Boha ako zástupná obeť. Posledné kapitoly sa zaoberajú víziou nebies a novej zeme (kap. 65; 66). Kniha učí, že Boh je napriek tvrdým výchovným opatreniam voči neposlušnému ľudu verný svojim zasľúbeniam, po čase výchovy a nápravy svoj ľud navráti, zachráni a nakoniec aj spasí; že Boží ľud nedokáže sám poslúchať Boha a stále padá, že potrebuje mocného Záchrancu; že Boh je svätý, svätý, svätý; že spoliehajúci sa na Boha môže mať nádej v Mesiášovi i napriek ťažkostiam, v ktorých sa aktuálne nachádza.
