Neuhne táto kniha zákona od tvojich úst, ale budeš rozmýšľať o nej vodne i vnoci, aby si ostríhal a činil všetko podľa všetkého toho, čo je napísané v nej, lebo vtedy sa ti podarí tvoja cesta, a vtedy budeš robiť múdre a rozumne. Lebo veď či som ti neprikázal: Buď silný a pevný! Netras sa ani sa nestrachuj!? Lebo s tebou je Hospodin, tvoj Bôh, vo všetkom a všade, kamkoľvek pojdeš. A Jozua prikázal správcom ľudu a povedal: Prejdite stredom tábora a prikážte ľudu povediac: Nachystajte si potravy, lebo po troch dňoch prejdete cez tento Jordán, aby ste vošli ta a zaujali do dedičstva zem, ktorú vám dá Hospodin, váš Bôh, aby ste ju tedy zaujali do dedičstva
Joz. 1,8-11
Kniha Jozue prepája púštne putovanie Izraelcov s naplnením Božieho zasľúbenia o Kanaánskej zemi. Je to historická kniha plná teologických poznatkov o Božej vernosti, zvrchovanosti, prozreteľnosti, ako ľud pod vedením Boha skrze Jozuu dobýva zasľúbenú zem časť po časti. Kniha začína poverením Jozueho, aby bol silný a odvážny a zabral zem, ktorá sa vystiera za Jordánom. Ľud, nasledujúc archu zmluvy, prechádza Jordánom zázračne suchou nohou a stavia pamätník v Gilgále, ktorý im má pripomínať Božiu silu a zaobstaranie (kap. 3-4). Pred samotným dobývaním však Boh ešte potvrdzuje zmluvu s národom skrze obriezku a slávenie Pesachu (kap. 5). Následne sa pred Izraelcami týči prvé mohutné pohanské kanaánske mesto, Jericho, s mocným opevnením; avšak po prezvedaní mesta a príhode s Rachab ľud s Božou pomocou zázračne mesto dobýva a zaujíma skrze viacnásobné obchádzanie mesta, čo zvýrazňuje, že víťazstvo neprichádza skrze ľudskú silu, ale skrze vieru a poslušnosť Bohu.
Po úspechu s Jerichom však Áchan rýchlo zabudol na Boha (kap. 7) a dopustil sa úmyselnej vzbury voči jasnému Božiemu príkazu, za čo prišiel trest nielen na samotného Áchana, ale i na ľud. Po dobytí Jericha Boh určil všetko na záhubu a všetky vzácne veci do Pánovej pokladnice, nikto si nesmel vziať nič pre osobnú potrebu. Áchan si však vzal vzácnosti a schoval ich vo svojom stane. Výsledkom bola smrť Áchana, jeho rodiny, domácnosti a statku ukameňovaním a spálením; následne Boh dovolil, aby ľud prehral dobývanie ďalšieho mesta, Aj Áchanova pošetilosť zjavuje, že hriech nie je nikdy vecou individuálnou; hriech ovplyvňuje nielen jeho konateľa, ale vplýva a má reálny dopad a následky i na okolie konateľa (manželstvo, deti, rodinu, spoločenstvo). Skrývaný hriech môže viesť do katastrofy, a s poslušnosťou Bohu sa nerobia kompromisy. Po náprave a pokání ľudu ich Boh opäť požehnáva, a ľud dobýva úspešne mesto za mestom v centrálnych, južných a severných ťaženiach v zemi (kap. 6-12). Zem nie je dobitá čistou silou, ale zvrchovanou mocou Boha, ktorý napĺňa zasľúbenie dané Abrahámovi. Nastáva tam i podvod Gibeončanov (kap. 9), pohanských obyvateľov Kanaánu, ktorí pred Izraelom predstierali, že sú obyvatelia z ďalekých zemí, aby sa vyhli záhube a vyhladeniu, na čo im vyvolený národ naletel a pri živote ich zachoval zmluvne vezmúc ich za sluhov. Vyvolený národ zlyhal pri Gibeončanoch kvôli tomu, že sa nedopytovali Hospodina (Joz. 9,14). Kapitoly 13-21 hovoria o prerozdelení zeme medzi 11 kmeňov, pričom 12-ty kmeň, Léviovci, dostali 48 miest strategicky rozmiestnených po krajine, kvôli ich duchovnej službe. Káleb a Jozue, dvaja verní špehovia zo starej generácie, získavajú v zemi dedičstvo, čo dosvedčuje Božiu vernosť a zaobstaranie. V jeho posledných príhovoroch Jozue vyzýva ľud k vernosti Bohu (kap. 23-24); vystríha pred modlárstvom a kompromismi s okolitými pohanskými národmi; vyrieka tiež známu deklaráciu „Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi“ (Joz. 24,15). Jozue sa narodil v Egypte, bol vyučovaný Mojžišom, bol veľmi poslušný Bohu a miloval Boha dávno predtým, ako viedol Boží ľud v dobývaní Kanaánu.
Kniha je plná bojov a vojnových ťažení pod vedením udatného Jozuu, Izraelu sa spočiatku darí a Kanaán vo všeobecnosti úspešne dobýva, avšak vyhladiť pohanské národy sa im kvôli hriechom a kompromisom nepodarilo. Vyvolený ľud nepamätal na výstrahy Deuteronómia, robil kompromisy, bol neposlušný, nedopytoval sa Boha, nevyhladil všetko tak ako mal. Izrael síce zaujal zasľúbenú zem, ale ostalo v nej ešte mnoho pohanských národov, od ktorých si postupom času Židia preberali zvyky, ženy, modly a aj ich hriechy. Izrael mal síce zasľúbenú zem pod nohami, ale i hriech uprostred seba a vo svojom srdci, a preto sa mu nepodarilo naplniť Božie zasľúbenie o svätom národe v Kanaáne, ktorému bude vládnuť jeden výhradný vládca – Boh. V krajine vznikal náboženský synkretizmus (klbenie Božieho zákona s pohanskými náboženstvami), čo bolo pre ľud dosť zlé.
Ondrej K.
