poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti, dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti, dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť. Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať. Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým. Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni
Pr. 1,2-7
Biblická kniha prísloví (znamená „byť ako“) je knihou porovnaní, paralelizmov, v ktorej sa obyčajné životné skutočnosti stavajú do protikladu s hlbokými pravdami. Príslovia sú jednoduché (často úderné) morálne výroky či ilustrácie, ktoré zvýrazňujú a učia základné koncepty, na ktorých Boh stvoril svet. Hlavnou témou knihy prísloví je pravá múdrosť (nie tá svetská). Biblická viera nestojí v protiklade ani nevylučuje múdrosť, práve naopak, len vďaka viere v Boha dokáže človek nadobudnúť skutočnú múdrosť. Múdrosť je, keď človek žije v súlade s Božími princípmi, ktoré Boh votkal do svojho stvorenia – pričom aj keď človek zažíva kvôli hriechu vo svete ťažkosti, dokáže rásť v pobožnosti, múdrosti a oslavovať Boha.
Aby človek pochopil, prijal a následne na základe múdrosti žil, potrebuje sa zamerať na Toho, v kom sú ukryté všetky poklady múdrosti (Kol 2,3), na Pána Ježiša Krista. Bez Ježiša Krista ako osobného Spasiteľa je ľudská honba (akokoľvek intenzívna či vrúcna) za múdrosťou márna snaha. Príslovia sú obecné princípy, ktoré platia vo všeobecnosti vo svete, ktoré však (kvôli hriechu) nemusia platiť v každej jednej konkrétnej situácii. Boh negarantuje jedným daným príslovím rovnaký výsledok v každej okolnosti; ale garantuje, že vo všeobecnosti to platí vo svete podľa tohto konkrétneho príslovia. Múdroslovný žáner prísloví nie je povrchný ani okrajový v živote veriaceho, má obrovský prínos do duchovného i praktického života. Príslovia sa zaoberajú vnútornými pohnútkami a myšlienkami srdca, ktoré sa bez zlyhania pretavujú (skôr či neskôr) do praktického každodenného života človeka. Príslovia odpovedajú na mnohé morálne a etické otázky, pričom zvýrazňujú čestné a bezúhonné žitie, ktoré dokáže vzísť len zo správneho vzťahu s Bohom (správny vzťah so svätým Bohom hriešnik dokáže získať len skrze zástupnú obeť Pána Ježiša Krista). Príslovia ukazujú, ako sa biblické princípy (spomenuté v celom Písme Božom) a skutočná pobožnosť majú pretavovať a manifestovať (ukazovať) v každodennej praxi človeka, ktorého zachránil a vedie Boh.
Príslovia sú hlboká studňa právd, múdrosti, ktoré má (a musí!) učiť jedna generácia druhú, presne ako majú učiť rodičia svoje deti. Príslovia obsahujú neoceniteľnú knižnicu právd pre všetkých starých či mladých, ktorí nechcú zničiť či premárniť svoj vlastný život. Dve hlavné témy kontrastujúce v prísloviach sú múdrosť a hlúposť. Skutočné posolstvo (pravý význam) príslovia sa zvyčajne nedá odhaliť zbežným povrchným pohľadom, ale hlbavým uvažovaním srdca. Avšak, aby človek skutočne dospel k správnemu významu daného príslovia; aby našiel a pochopil múdrosť v ňom; aby dokázal túto múdrosť prijať, zamilovať si ju, následne ju i poslúchnuť so správnou pohnútkou, a aby mal i silu v živote ju naďalej nasledovať, potrebuje kľúč. Týmto kľúčom je bázeň pred Bohom, teda strach, úcta, reverencia, rešpekt, vzhliadanie, poznanie, milovanie a následne poslúchanie Boha. Hlavný dôraz či myšlienka knihy prísloví je múdrosť, ktorú človek dokáže získať skúmaním Božích nariadení, ktoré sú pravda. No finálnym cieľom knihy prísloví však nie je získaná múdrosť sama o sebe, ale Boh, ktorého vďaka tejto múdrosti dokážem viac poznať, milovať a poslúchať. „Múdrosť“, ktorá nie je primárne zameraná na Boha, nie je skutočnou pravou múdrosťou, je to svetská múdrosť, ktorá pôsobí v človeku pýchu.
Postoj človeka voči knihe prísloví by teda nemal byť len: „túžim čítať príslovia, aby som bol múdry“, aj keď je to chvályhodný postoj. Lepší postoj by mohol znieť: „túžim čítať príslovia, aby som bol múdry, aby som poznal, miloval a poslúchal Boha“. Cieľom pravej múdrosti nie je múdrosť sama o sebe, ale Boh a Jeho sláva. Príslovia nás učia, že pravá múdrosť nie je len znalosť poznatkov, ale poslušné žitie týchto poznatkov v praktickom živote (treba pamätať na Šalamúnovu výstrahu – najmúdrejší muž –, že aj keď mal poznatky ohľadom cudzích žien, zlyhal na základe týchto poznatkov prakticky konať, to čo vedel neposlúchol, zadovážil si mnoho žien, a tie odklonili jeho srdce od Boha). Svetská múdrosť sa bude prejavovať len v slovách a pýche, čo oslávi človeka, zatiaľ čo pravá múdrosť sa nevyhnutne prejaví v pobožnej praxi, čo bude k sláve Boha.
Ondrej Kajňak
