Ľud vravel proti Bohu a proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli hore z Egypta? Aby sme pomreli tu na púšti? Lebo niet ani chleba ani vody. A naša duša si už zošklivila ten ničomný chlieb. A Hospodin poslal na ľud jedovatých hadov ohnivých, ktorí štípali ľud, takže zomrelo množstvo ľudu z Izraela. Preto prišiel ľud k Mojžišovi a vraveli: Zhrešili sme, keď sme hovorili proti Hospodinovi i proti tebe. Modli sa Hospodinovi, aby odstránil od nás hada. A Mojžiš sa modlil za ľud. A Hospodin riekol Mojžišovi: Sprav si takého ohnivého hada a vystav ho na tyč. A stane sa, že každý, kto je uštipnutý, keď ho uvidí, bude žiť
(Num. 21,5–8)
Meno knihy znamená v pôvode „v pustatine“ a meno „numeri“ znamená „čísla“ alebo „vyčíslenia“. Kniha nadväzuje na Levitikus a opisuje putovanie vyvoleného národa po púšti od hory Sinaj po rieku Jordán, kraj zasľúbenej zeme (Kanaán). Kniha začína usporiadaním táborov, sčítaním dvanástich kmeňov, pokynmi pre Lévitov a posvätením svätostánku. Izrael je Bohom vedený ako svätá armáda oblakom cez deň a ohňom v noci, aby obsadili zasľúbenú zem a vykonali na jej pohanských obyvateľoch súd za ich hriechy proti Bohu, aby ich úplne vyhladili. Obsadením zasľúbenej zeme teda Boh naplní zasľúbenia dané Abrahámovi o zemi a potomstve, a tiež Boh potrestá pohanské národy Kanaánu za ich bezbožné ohavné hriechy. Avšak počas putovania púšťou sa vyvolený ľud veľmi rýchlo dostane od prípravy na dobývanie k hundraniu a rebélii. Áron a Miriám (súrodenci Mojžiša) spochybnia vedenie Mojžiša.
Pri Kádeš-Barnei ľud vyšle dvanástich zvedov do Kanaánu preskúmať zem, a následne sa tak zľaknú hlásenia desiatich zvedov o silne opevnených mestách a vysokých ľuďoch, že odmietnu vstúpiť do Kanaánu a bojovať. Len dvaja zvedovia povzbudzujú ľud veriť Bohu a bojovať: Jozue a Káleb (kap. 13–14). Táto nevera uviedla ľud do súdu od Boha, ktorý zasľúbil, že aktuálna generácia nevstúpi do zasľúbenej zeme a zomrie v pustatine na púšti. Putovanie po púšti do zasľúbenej zeme sa teda natiahlo na 40 rokov, celá generácia vymrela a do Kanaánu eventuálne vstúpili skutočne len Jozue a Káleb (ani Mojžiš nevstúpil, kvôli hriechu). Pri putovaní púšťou sa odohrala aj vzbura Kórachovcov (kap. 16), pri ktorej Kórachovci obvinili Mojžiša a Árona, že vyvyšujú samých seba, lebo Kórachovci chceli mať kňazskú autoritu, ktorú Boh prisúdil len Áronovi a jeho synom. Túto vzburu a následné reptanie Boh tvrdo súdil, otvoril zem, ktorá pohltila ľudí, prišiel aj oheň z neba a mor, ktorý zabil cez 14 000 ľudí. Vidieť z toho jasné varovanie, že ak Boh niečo nejakým spôsobom nastaví, je pošetilé a nebezpečné vzdorovať proti Bohom ustanovenému poriadku. Neskôr pri Meríbe (kap. 20) zhrešil sám Mojžiš, keď neposlúchol Boha a udrel skalu, ku ktorej mal len prehovoriť, aby vydala vodu pre ľud, následkom čoho mal aj Mojžiš aj Áron od Boha zakázané vojsť do zasľúbenej zeme. Stalo sa raz na púšti, že ľud opäť zas reptal proti Bohu, že prestal veriť Bohu, na čo Boh vzápätí odpovedal nápravou. Poslal na nich jedovaté hady (kap. 21), v dôsledku čoho mnoho z ľudu zomieralo.
Oni si uvedomili svoju pochabosť a hriech voči Bohu, činili pokánie a prosili o milosť. Pán Boh sa nad nimi opäť zmiloval a zachránil ich tým, že nariadil Mojžišovi zhotoviť medeného hada podľa obrazu jedovatých hadov, ktoré im spôsobovali smrť, a vyvýšiť ho na tyči. Následne každý uštipnutý, kto by vo viere pozdvihol svoj zrak a uprel ho na vyvýšeného hada na tyči, bude žiť. Tento vyvýšený prekliaty had zachránil každého uštipnutého Žida od smrteľného jedu len tým, že naň uprel zrak vierou. A tak bude i posledná dokonalá obeť vyvýšená na drevenej tyči (Kristus na kríži) a ktokoľvek na ňu uprie zrak vo viere, bude žiť naveky. Skrz knihou ľud neustále hreší proti Bohu, no napriek Božím súdom za ich neveru, reptanie a neposlušnosť ich Boh chráni a vedie. Aj keď sú oni neverní, Boh ostáva stále verný. Druhá polovica knihy sa sústredí na novú generáciu a ich prípravu na vstup do Kanaánu, pričom sa vedenie ľudu pomaly presúva z Mojžiša na Jozueho. Začína sa úspešné dobývanie transjordánskych zemí s Božou pomocou. Kniha končí inštrukciami o dedičstvách a hraniciach kmeňov v novej zemi.
Kniha opisuje, že za hriech sa draho platí; každý hriech má svoju odmenu a Boh sa hriechu neprizerá mlčky. Avšak napriek súdom je Boh verný a plní, čo zasľúbil. Kniha zdôrazňuje, že viera a poslušnosť sú u človeka potrebné, aby mohol človek čerpať plnosť z Božích požehnaní. Boh berie svoju svätosť vážne, a tak by ju mal brať i Jeho ľud. Kniha tiež zjavuje, že neposlušnosť Izraela nezrušila Božie zasľúbenie a Boží plán požehnania pre Jeho ľud.
Ondrej K.
