Smilná žena, ale tak isto aj žiadostivosť (predstava hriešneho aktu), disponujú mnohým umením, ktoré dokážu používať a tak postupne nakloniť hlúpeho muža a zvábiť ho trošku po troške domnelou hladkosťou pier, pričom tie isté pery budú po vykonaní hriechu plné horkosti, dechtu a smrti (Príslovia 5,3–6).
Lenivec je tak bláznivý, že je schopný vymyslieť si aj leva na ulici, aby mal výhovorku a nemusel ísť do práce. Lenivec je tragédia. Obyčajné zodpovednosti sú pre neho nezdolateľné. Paralyzujú ho absurdné strachy a tvorí si výhovorky, prečo nepracovať.
Pýcha obsadzuje prvé miesto v zozname vecí, ktoré Boh nenávidí (Príslovia 6,16), je to pre Neho ohavnosť (Príslovia 16,5). Pýcha je arogantný postoj srdca, ktorému chýba reálny pravdivý pohľad na seba a Boha, čo ústi do snahy kradnúť slávu Bohu pre seba. Pýcha sa nielen snaží ukradnúť slávu Bohu — ona si skutočne myslí, že si ju zasluhuje. To je jej fantasmagorické bláznovstvo.
Pán Boh hovorí, že múdry človek bude poučiteľný, napomenuteľný, bude dávať pozor na napomínania a usmernenia iných, no hlavne na napomínania Písma a Ducha Svätého. Ľudia sa pri povzbudzovaní či napomínaní môžu zmýliť (aj keď to možno myslia dobre), ale Božie Slovo sa nemýli — nikdy.
Písmo používa výraz „srdce“ pre sídlo pocitov, myšlienok a rozumu človeka. Je veľmi dôležité regulovať či strážiť, čím sa zaoberá moja myseľ, lebo ako vraví nás druhý verš: Ako človek premýšľa, taký je, a takým sa stane.
Povedzme si to najdôležitejšie hneď na začiatok: Ak sa nenaučíš ovládať svoje vášne, budú ovládať ony teba, až ťa nakoniec zničia. Aj u starých ľudí, no obzvlášť u mladých, sa silne rozvíjajú rôzne túžby, ktoré ak ostanú nekontrolované, postupne privedú človeka do ruin.
Keď je dieťa v rodičovskej domácnosti vychovávané k dospelosti pod správou a autoritou rodičov, jeho hlavná zodpovednosť od Boha je poslúchať a ctiť si rodičov (Efezským 6,1–3). Toto pravidlo je univerzálne a jediná výnimka je, ak by rodičia prikazovali dieťaťu urobiť hriech. Keď dieťa dospeje, dynamika poslušnosti sa zmení — dieťa vytvorí vlastnú rodinu, kde budú fungovať už iné autority — no prikázanie ctiť si rodičov ostáva v platnosti.
Boh je pravda (Ján 14,6), zo svojej svätej podstaty musí nenávidieť, nenávidí a je mu ohavnosťou opak pravdy, teda lož (klamstvo). Dnešný postmoderný svet zavrhuje myšlienku, že existuje len jedna objektívna pravda uprostred miliónov lží a zastáva pozíciu, že každý človek, ak verí dostatočne úprimne, dokáže mať svoju vlastnú subjektívnu verziu pravdy.
Ako sa vraví, "hovoriť je striebro, mlčať je zlato." Vo všeobecnosti si to vyžaduje veľkú múdrosť, keď si už človek zaumieni aj otvoriť ústa, aby z nich vyšlo niečo dobré, sväté, pravdivé, rozumné, na budovanie. Problém s ústami a slovami je však ten, že "z plnosti srdca hovoria ústa" (Matúš 12,34), teda aké je srdce, také budú aj ústa. Inými slovami, špinavé slová svedčia o špinavom srdci. Aby dokázal človek opraviť a vyčistiť svoje ústa a slová, potrebuje mať vyčistené srdce. Vyčistiť srdce nedokáže ľudská snaha ani disciplína, to dokáže len Boh skrze zástupnú obeť Pána Ježiša Krista a moc Ducha Svätého.