Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naučenia svojej matky; priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svojho hrdla.
Príslovia 6,20–21

Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej materi, toho svieca zhasne v najväčšej tme.
Príslovia 20,20

Keď je dieťa v rodičovskej domácnosti vychovávané k dospelosti pod správou a autoritou rodičov, jeho hlavná zodpovednosť od Boha je poslúchať a ctiť si rodičov (Efezským 6,1–3). Toto pravidlo je univerzálne a jediná výnimka je, ak by rodičia prikazovali dieťaťu urobiť hriech. Keď dieťa dospeje, dynamika poslušnosti sa zmení — dieťa vytvorí vlastnú rodinu, kde budú fungovať už iné autority — no prikázanie ctiť si rodičov ostáva v platnosti.

Príkaz poslúchať a ctiť si rodičov je od Pána Boha udaný so zasľúbením (Deuteronómium 5,16), ktoré má kvalitatívny (dobré dni) aj kvantitatívny (dlhosť dní) charakter.

Dieťa sa na svet rodí ako hriešne od počatia, bezbranné, múdrosť-postrádajúce (hlúpe), a rodičov Pán Boh poveril zodpovednou úlohou privodiť múdrosť do srdca dieťaťa (ktorá začína bázňou pred Bohom). Rodičia vydajú pred Bohom počet z toho, ako dieťa neprovokovali, ale vychovávali v kázni a napomínaní Pánovom (Efezským 6,4).

Deti tiež vydajú počet pred veľkým Bohom z toho, ako poslúchali a ctili si svojich rodičov (svoju autoritu), lebo eventuálne tak poslúchali a ctili si samotného Pána (Efezským 6,5–6). Dieťa pod autoritou rodičov sa má starať o to, aby poslúchlo radostne a úplne na prvé slovo, oddane a zo srdca (nie len povrchne), vediac, že neposlušnosť, klamstvo či dokonca vzbura si zasluhuje prút (Príslovia 22,15; 13,24; 23,13–14), ktorý dokáže zachrániť od pekla.