Povinnosť rozlišovať
„Vo rtoch rozlišujúceho nachodí sa múdrosť, ale palica na chrbát toho, kto je bez rozumu.“
Príslovia 10,13„Ak zavoláš na rozlišovanie … vtedy porozumieš bázni Hospodinovej a najdeš známosť Božiu.“
Príslovia 2,3–5
Múdry dokáže rozlíšiť pravdu od lži, správne od nesprávneho, dobré od zlého, originál od falzifikátu, zatiaľ čo blázon nemá rozum a nedokáže nič z toho.
Človek je v padlom svete bombardovaný zo všetkých strán zlou teológiou – nebiblickým pohľadom na Boha, polopravdami, ktoré sa na pravdu buď podobajú, alebo obsahujú vo svojom klamstve dosť pravdy nato, aby oklamali tých bez rozumu. Všade sú duchovné podvody, doktrinálne karikatúry hlbokých a vzácnych biblických právd, a podvodníci, ktorí sa hrajú na zvestovateľov svetla, pričom sú služobníkmi tmy.
Neustále sa, aj v cirkvi, vynárajú nové a nové chyby v učení, nové prístupy, vylepšené programy, „zaručené“ taktiky či filozofie. Tieto svetské riešenia sú však založené na ľudskej múdrosti a nedokážu priniesť skutočne dobré výsledky – rovnako ako stáročia staré tradície, ktoré nemajú podklad v Písme Božom.
Ako teda dokáže pokorný kresťan správne a múdro rozlišovať medzi trendami, tradíciami a pravdou? Musí začať Písmom! Musí dôkladne a s pokorou študovať Božie Slovo, dôverujúc Bohu, že ono je dostatočný sprievodca pre zvládnutie problémov vo svete i v unášanom srdci človeka.
Rozlišujúci človek má veľmi vysoký pohľad na Písmo. Čím viac ho pozná, miluje a poslúcha, tým viac má bázeň pred Bohom, tým viac dokáže rozlišovať, a tým viac je múdry.
Blázon nedokáže rozlišovať – a to je boľavá palica na jeho chrbát.
Ondrej K.
