---

Misijná cesta do Srbska – služba v Kamp Nade

Naša misijná cesta viedla tento rok do Srbska, kde sme sa zapojili do služby v Kamp Nade – v tábore, ktorý je otvorený pre rodičov a ich deti so zdravotným postihnutím. Tento tábor je už roky veľkým požehnaním pre rodiny, ktoré v každodennom živote čelia mnohým výzvam, a nie je preto prekvapením, že zo strany rodičov je oň veľký záujem.

Môžu mladí ľudia prežívať v dnešnej dobe požehnanie z dávania?

Mladý človek si dnes vyberá aktivity a keď chce, dokáže nimi zaplniť celé leto. Na trhu je množstvo táborov, ktoré ponúkajú športové, kultúrne a duchovné vyžitie. Množstvo aktivít ktoré budujú väzby medzi mládežou, kde si každý hľadá kamaráta s ktorým si bude rozumieť, ale ako je to s dávaním? Mám pocit, že sme naučili mladých duchovnému konzumu a málo im ukazujeme príklad služby a možnosť na vlastnej koži prežiť požehnania z dávania. A nemusí ísť iba o peniaze. Stačí, keď svoj čas venujú iným. Takým, ktorí sú od nich núdznejší. A o ktorých sa zväčša nezaujímame, pretože nie sú v našej partii.

Modlitby a hľadanie

Modlili sme sa a hľadali sme možnosť, ako by sme mládež zapojili počas leta do služby, ktorá by role otočila. V nových rolách by boli oni tí, ktorí dávajú a hľadajú spôsob ako sa približiť iným, zvlášť takým, ktorých spoločnosť odsúva na okraj. Vďaka rodinnému kontaktu kazateľa Andreja Kraljika, ktorý je pôvodom zo Srbska, sme sa mohli spojiť s jeho tetou Elenkou, ktorá nám predstavila tábory pre deti s mentálnym aj fyzickým postihnutím. Bola našim plánom nadšená a povzbudzovala nás, že sa toho netreba báť a že takéto kempy menia životy ľudí. Slovo dalo slovo a vo viere sme sa pustili do hľadania tímu. Myšlienku sme predstavili na jednej mládeži a boli sme pozitívne povzbudení vážným záujmom.

Príprava na cestu do Srbska

Po nejakom čase sa vytvoril šestnásťčlenný medzinárodný tím, kde okrem Slovákov bol jeden Ind, Ukrajinec a dievčina z Ghany. Hurá, aj Naty, ktorá tak veľmi chcela ísť, nakoniec zrušila dovolenku a pridala sa k nám. Komunikačným jazykom sa nám stala angličtina, pričom Pán Boh sa postaral o všetky detaily cesty – pozývací list, povolenie k pobytu, finančné zabezpečenie, poistenie a náklady na cestu.

Služba v láske

Konečne sme do tábora dorazili. V nedeľu sme navštívili Baptistický zbor v Belehgrade a popoludní nás čakala príprava na tábor. Naším poslaním bolo postarať sa o deti – či už prostredníctvom hier, rozhovorov, alebo praktickej pomoci. Každý deň sme mali možnosť učiť sa, čo znamená byť služobníkom. Mladí, ktorí sa na ceste zúčastnili, ma úprimne prekvapili – zhostili sa svojich úloh s radosťou, obetavosťou a otvoreným srdcom. Ukázali, že služba nie je o nás, ale o tom, že dávať je viac ako brať.

Boží dotyk

Popri službe deťom a rodičom vznikli aj nové priateľstvá medzi nami a ľuďmi, ktorých sme v Srbsku stretli. Bolo krásne vidieť, ako Boh spája srdcia ľudí z rôznych krajín a prostredí. Každý večer sme mohli zdieľať svoje skúseností a povzbudzovať sa k práci s deťmi. Ale hlavne sme mohli vnímať Boží dotyk a požehnanie, ktoré rozmožil pri deťoch s postihnutím a rovnako aj pri ich rodičoch. Jeden pár mohol mať konečne čas na seba a vychutnať si kávu bez deti po 15 rokoch.

Čo hovoria mladí o ceste do Srbska?

Na začiatku som sa bála, či to zvládnem, či budem dostatočne trpezlivá a či zvládnem dieťa, ktoré je neverbálne. Ale Pán Boh mi dál silu a spôsob, ako sa k deťom priblížiť a komunikovať s nimi – Sofia

Bolo to milé vidieť ako aj skrze nás im dáva Boh radosť a že sme mohli pomôcť nielen deťom ale aj ich rodičom. A najviac ma potešilo, keď mi dievčatko z tábora povedalo, že ma má rado – Akari

Bolo to obohacujúce.
Človek, keď dáva, tak mu je aj dané – Viola

Pochopil som, že Boh nádherne stvoril aj deti, ktoré majú postihnutie a že chcú rovnako ako my prežívať radosť a prijatie. Som Bohu vďačný za možnosť im slúžiť – Peťo

Deti boli šťastné, že boli prijaté a že strávili čas aj s niekým iným ako so svojou rodinou – Debora

Chceme ísť aj na ďalší rok

Misijná cesta do Srbska bola pre nás všetkých silným zážitkom. Naučili sme sa viac o tom, čo znamená žiť život služby, otvorili sme sa pre nové vzťahy a zanechali sme kúsok Božej lásky tam, kde to bolo najviac potrebné. Veríme, že aj do budúcna budeme mať možnosť slúžiť týmto rodinám a prinášať nádej tam, kde je jej nedostatok.Mohí z nás sú už teraz rozhodnutí ísť na tábor budúci rok. Vďaka Bohu za túto skúsenosť a zboru Košice Baptist za modlitebnú a finančnú podporu.

---