---

Misijná cesta do Srbska – služba v Kamp Nade

Naša misijná cesta viedla tento rok do Srbska, kde sme sa zapojili do služby v Kamp Nade – v tábore, ktorý je otvorený pre rodičov a ich deti so zdravotným postihnutím. Tento tábor je už roky veľkým požehnaním pre rodiny, ktoré v každodennom živote čelia mnohým výzvam, a nie je preto prekvapením, že zo strany rodičov je oň veľký záujem.

Môžu mladí ľudia prežívať v dnešnej dobe požehnanie z dávania?

Mladý človek si dnes vyberá aktivity a keď chce, dokáže nimi zaplniť celé leto. Na trhu je množstvo táborov, ktoré ponúkajú športové, kultúrne a duchovné vyžitie. Množstvo aktivít ktoré budujú väzby medzi mládežou, kde si každý hľadá kamaráta s ktorým si bude rozumieť, ale ako je to s dávaním? Mám pocit, že sme naučili mladých duchovnému konzumu a málo im ukazujeme príklad služby a možnosť na vlastnej koži prežiť požehnania z dávania. A nemusí ísť iba o peniaze. Stačí, keď svoj čas venujú iným. Takým, ktorí sú od nich núdznejší. A o ktorých sa zväčša nezaujímame, pretože nie sú v našej partii.

Modlitby a hľadanie

Modlili sme sa a hľadali sme možnosť, ako by sme mládež zapojili počas leta do služby, ktorá by role otočila. V nových rolách by boli oni tí, ktorí dávajú a hľadajú spôsob ako sa približiť iným, zvlášť takým, ktorých spoločnosť odsúva na okraj. Vďaka rodinnému kontaktu kazateľa Andreja Kraljika, ktorý je pôvodom zo Srbska, sme sa mohli spojiť s jeho tetou Elenkou, ktorá nám predstavila tábory pre deti s mentálnym aj fyzickým postihnutím. Bola našim plánom nadšená a povzbudzovala nás, že sa toho netreba báť a že takéto kempy menia životy ľudí. Slovo dalo slovo a vo viere sme sa pustili do hľadania tímu. Myšlienku sme predstavili na jednej mládeži a boli sme pozitívne povzbudení vážným záujmom.

Príprava na cestu do Srbska

Po nejakom čase sa vytvoril šestnásťčlenný medzinárodný tím, kde okrem Slovákov bol jeden Ind, Ukrajinec a dievčina z Ghany. Hurá, aj Naty, ktorá tak veľmi chcela ísť, nakoniec zrušila dovolenku a pridala sa k nám. Komunikačným jazykom sa nám stala angličtina, pričom Pán Boh sa postaral o všetky detaily cesty – pozývací list, povolenie k pobytu, finančné zabezpečenie, poistenie a náklady na cestu.

Služba v láske

Konečne sme do tábora dorazili. V nedeľu sme navštívili Baptistický zbor v Belehgrade a popoludní nás čakala príprava na tábor. Naším poslaním bolo postarať sa o deti – či už prostredníctvom hier, rozhovorov, alebo praktickej pomoci. Každý deň sme mali možnosť učiť sa, čo znamená byť služobníkom. Mladí, ktorí sa na ceste zúčastnili, ma úprimne prekvapili – zhostili sa svojich úloh s radosťou, obetavosťou a otvoreným srdcom. Ukázali, že služba nie je o nás, ale o tom, že dávať je viac ako brať.

Boží dotyk

Popri službe deťom a rodičom vznikli aj nové priateľstvá medzi nami a ľuďmi, ktorých sme v Srbsku stretli. Bolo krásne vidieť, ako Boh spája srdcia ľudí z rôznych krajín a prostredí. Každý večer sme mohli zdieľať svoje skúseností a povzbudzovať sa k práci s deťmi. Ale hlavne sme mohli vnímať Boží dotyk a požehnanie, ktoré rozmožil pri deťoch s postihnutím a rovnako aj pri ich rodičoch. Jeden pár mohol mať konečne čas na seba a vychutnať si kávu bez deti po 15 rokoch.

Čo hovoria mladí o ceste do Srbska?

Description for this block. Use this space for describing your block. Any text will do. Description for this block. You can use this space for describing your block.

Na začiatku som sa bála, či to zvládnem, či budem dostatočne trpezlivá a či zvládnem dieťa, ktoré je neverbálne. Ale Pán Boh mi dál silu a spôsob, ako sa k deťom priblížiť a komunikovať s nimi – Sofia

Bolo to milé vidieť ako aj skrze nás im dáva Boh radosť a že sme mohli pomôcť nielen deťom ale aj ich rodičom. A najviac ma potešilo, keď mi dievčatko z tábora povedalo, že ma má rado – Akari

Bolo to obohacujúce.
Človek, keď dáva, tak mu je aj dané – Viola

Pochopil som, že Boh nádherne stvoril aj deti, ktoré majú postihnutie a že chcú rovnako ako my prežívať radosť a prijatie. Som Bohu vďačný za možnosť im slúžiť – Peťo

Deti boli šťastné, že boli prijaté a že strávili čas aj s niekým iným ako so svojou rodinou – Debora

Chceme ísť aj na ďalší rok

Misijná cesta do Srbska bola pre nás všetkých silným zážitkom. Naučili sme sa viac o tom, čo znamená žiť život služby, otvorili sme sa pre nové vzťahy a zanechali sme kúsok Božej lásky tam, kde to bolo najviac potrebné. Veríme, že aj do budúcna budeme mať možnosť slúžiť týmto rodinám a prinášať nádej tam, kde je jej nedostatok.Mohí z nás sú už teraz rozhodnutí ísť na tábor budúci rok. Vďaka Bohu za túto skúsenosť a zboru Košice Baptist za modlitebnú a finančnú podporu.

---