Chladnokrvnosť lepšia ako hnev
„Človek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo.“
Príslovia 14,29„Prudký človek sa dopúšťa bláznovstva, a človek, ktorý vymýšľa zlé, bude nenávidený.“
Príslovia 14,17
Písmo hovorí dostatočne veľa o hneve – o dobrom hneve voči hriechu proti Bohu aj o zlom, samospravodlivom hneve človeka.
Dobrý hnev
je svätá reakcia na hriech: oslavuje Boha, vedie človeka k pokániu a nezarmucuje Ducha Svätého. Boh sa sväto hnevá na hriech i na hriešnika každý deň (Ef 5,6; Ž 5,6; 7,12; 75,9). Samotné peklo je prejavom Božieho rýdzeho hnevu – dostatočným vyjadrením, ako veľmi Boh nenávidí hriech (a tých, ktorí ho páchajú) a ako vážne sa s ním vysporiada.
Zlý hnev
má svoj koreň v hriechu. Vzniká, keď sa nenaplnia túžby či predstavy temného srdca. Je to sebaobranná reakcia úbohého, vystrašeného, neistého, pyšného a slabého človeka, ktorý v kritickej chvíli stráca hlavu a uchyľuje sa k prvej reakcii, ktorú mu jeho padlé srdce navrhne – k útoku a samospravodlivému hnevu.
Ak človek hnev prechováva (či už je navonok viditeľný alebo nie), prerastá do horších a temnejších vecí, ktoré mu zoberú pokoj, radosť a schopnosť mať blízky vzťah s Bohom. Otvára tak svoje srdce celej plejáde ďalších deštruktívnych hriechov, ako sú: zášť, zatrpknutosť, závisť, nenávisť, krutosť, pýcha, bezcitnosť, prchkosť, arogancia, krik, rúhanie, rozhorčovanie, nezdržanlivosť, netrpezlivosť, vysokomyseľnosť či rozpustilosť.
Priateľu, aký hnev je vidieť na tvojom živote?
Si múdry – pomalý do hnevu? Alebo si blázon – prchký a prudký?
Ondrej K.
