Zdá sa, že táto otázka bola pre judského kráľa veľmi dôležitá, a možno má ešte väčšiu váhu pre skúšaného a pokúšaného kresťana. Stratiť peniaze nie je nikdy príjemné, a keď sa to týka zásad, telo nie je vždy ochotné priniesť obeť. „Prečo strácať to, čo sa dá tak užitočne využiť? Nemôže byť samotná pravda kúpená príliš draho? Čo si bez nej počneme? Spomeňme si na deti a na náš malý príjem!“ Všetky tieto veci a tisíce ďalších by kresťana pokúšali, aby priložil ruku k nespravodlivému zisku alebo aby sa zdržal vykonávania svojho svedomitého presvedčenia, keď to znamená vážnu stratu. Nie každý sa na tieto veci dokáže pozerať vo svetle viery; a dokonca aj u Ježišových nasledovníkov má učenie „musíme predsa z niečoho žiť“ celkom veľkú váhu.

„Pán je schopný dať ti oveľa viac“, je to veľmi uspokojivá odpoveď na úzkostlivú otázku. Náš Otec drží v rukách peňaženku a to, čo stratíme pre Neho, nám môže tisíckrát vrátiť. Je na nás, aby sme poslúchli jeho vôľu, a môžeme si byť istí, že nás zaopatrí. Pán nakoniec nebude nikomu dlžníkom. Svätí ľudia Písma vedia, že zrnko pokoja v duši má väčšiu hodnotu ako tona zlata. Ten, kto si oblečie obnosený kabát okolo dobrého svedomia, získal duchovné bohatstvo, ktoré je oveľa žiadanejšie ako to, ktoré stratil. Pravé veriace srdce si žiada Boží úsmev a úkryt; zarmútiť Boha je pre omilostenú dušu ako peklo. Nech dôjde k najhoršiemu, nech odídu všetky talenty, nestratili sme svoj poklad, lebo ten je hore, kde Kristus sedí po pravici Božej. Aj teraz, Pán dáva dedičstvo tichým a pokorným, a žiadne dobro neodopiera tým, čo chodia v spravodlivosti.

Ch. H. Spurgeon