Toto je všetko? To, že v nedeľu ráno vstaneme, pekne sa oblečieme, ideme do kostola, vrátime sa domov a máme spoločný obed?

Svoje obrátenie k Bohu som prežila počas satelitnej evanjelizácie Billyho Grahama. Boli sme vtedy celá mládež v košickom „Bielom dome“ a sála bola plná ľudí, takže ľudia sedeli ešte aj na širokých schodoch, čo tam boli. Vtedy, pár rokov po páde socializmu, bol veľký duchovný hlad v našej spoločnosti. Ja som tam sedela ako „dobrá kresťanka“ a myslela som si o iných, že oni potrebujú zmenu života, nie ja. Celý život som rástla s kresťanskou výchovou.

Na tretí deň som pochopila, že ja som ten človek, ktorý musí výjsť dopredu a odovzdať mu svoj život.

Začala som si čítať Bibliu. Boh ma začal vyučovať. Už som ho nepoznala iba intelektuálne, ale začal so mňou rozvíjať svoj vzťah.

Keby som mala dať názov svojmu príbehu, povedala by som: „Boh je dobrý.“