Nie sme všetci bratmi
Čo nám napadne, keď počujeme vyhlásenie: „Všetci sme bratmi“? Niekedy sa tým myslí, že všetci sme ľudia. Ako príslušníci jednej ľudskej rasy sme bratia. To je pekné a populárne tvrdenie, ktoré poznáme z médií. Niekedy sa tým myslí, že nás všetkých stvoril jeden Boh a tak sme všetci v určitom zmysle všetci bratia. Inokedy všetci máme rovnakých prarodičov, Adama a Evu, tak sme všetci vzdialení bratia a sestry. Citovaný dokument (fratelli tutti) vychádza skôr z týchto myšlienok. Keď však zaznie vyhlásenie „všetci sme bratia“, pričom je citovaný rímsko – katolícky predstaviteľ a poznáme minulosť, predstavu a snahy o ekuménu z tejto strany, musíme spozornieť a pýtať sa: Sme všetci duchovnými bratmi alebo bratmi vo viere? Nie!
Dnes môžeme bežne počuť slová ako: „všetky náboženstvá sú rôznymi cestami do neba alebo k Bohu“. Nie! „Všetky cirkvi, ktoré sa nazývajú kresťanskými, majú vlastne len iný dôraz, ale v skutočnosti veria tomu istému.“ Nie!
V nedeľu sme počuli Ježišove slová: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ Načiahol ruku k svojim učeníkom a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia! Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, je mojím bratom, sestrou i matkou.“ Mat 12, 48-50. Božou vôľou a Božím skutkom je viera v Ježiša Krista, Božieho Syna. Oni mu povedali: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Toto je Boží skutok, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.“ Ján 6, 28-29.
Dnes však mnoho ľudí tvrdí, že verí v Ježiša, uznáva Ho aj mnoho cirkví a náboženstiev. Aj démoni veria, ale sa trasú. Preto nestačí viera v zmysle názoru, ale viera v zmysle „patrím do tejto skupiny“. Ide o vieru a znovuzrodenie z Ducha, pre veriacich znovuzrodených je pripravené nebeské kráľovstvo (Ján 3). Ján 14, 6 „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. Ak ste ma spoznali, budete poznať aj môjho Otca. Odteraz ho už poznáte a videli ste ho.“ Ježiš mu povedal: „Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca.
Je len jedna cesta k Bohu, Ježiš Kristus. Nikto neprichádza k Bohu a do Jeho kráľovstva, ak len nie skrze Ježiša Krista. Ježiš Kristus je Boh. Jediný prostredník medzi Bohom a človekom. Ján 3, 16-18 a 35-36 – Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna. Otec miluje Syna a všetko mu dal do rúk. Kto verí v Syna, má večný život. Kto však odmieta Syna, neuzrie život, ale spočíva na ňom Boží hnev.
Zachránení sme vierou v Ježiša Krista. Každý kto v Neho neverí už je odsúdený na večné zahynutie. Ten, kto však uverí a verí v Ježiša Krista, má večný život. Bude žiť večne s Ježišom v Božom kráľovstve. Boh nás veľmi miluje a preto pripravil a dokončil dielo spásy v Ježišovi. Keď počuješ Božie evanjelium, túto dobrú správu, ver a dôveruj Ježišovi, že iba On jediný ťa dokáže zbaviť hriechu, ktorý ťa oddeľuje od Boha. Volá nás k pokániu, ku vyznávaniu svojich hriechov a ku slobode.
Nie je žiadna iná cesta, žiaden iný prostredník, žiadna iná brána ku Bohu. Je to Božia milosť, že vôbec existuje jedna cesta, Ježiš Kristus.
Efezským 2, 4 – Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, zo svojej veľkej lásky, ktorou si nás zamiloval, 5 keď sme boli pre svoje priestupky mŕtvi, oživil nás s Kristom — milosťou ste spasení! 6 spolu s ním nás vzkriesil a spolu s ním nás uviedol na nebeský trón v Kristovi Ježišovi, 7 aby sa ukázalo v nadchádzajúcich vekoch, aké nesmierne bohatstvo milosti je v jeho dobrote voči nám v Kristovi Ježišovi. 8 Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. 9 Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval. 10 Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil. Iba z Božej milosti sme spasení, z Jeho veľkej lásky, ktorou si nás zamiloval, keď sme boli ešte mŕtvi v hriechu. Iba s Kristom a v Kristovi sme spasení a to milosťou Božou. Spása je dar. Nie je to z našich dobrých skutkov. Nikto sa nemôže chváliť, „ja som si spásu zaslúžil“ alebo „Ja som sa pri sčítaní obyvateľstva zapísal do členstva niektorej cirkvi a tak som veriaci“, „chodím do kostola a robím všetky úkony, ktoré mi boli dané robiť“. Keby si niekto zaslúžil spásu a bolo by možné si ju zaslúžiť, Kristova obeť by nebola potrebná. Boh však dobre vie, že nikto z nás nemal šancu sa k Nemu priblížiť. Naše dobré skutky sú nedostatočné na spásu. Preto sa priblížil On, zľutoval sa On, zmiloval sa On. My sme už mali byť odsúdení, kvôli našim hriechom, kvôli našej zrade a vzbure voči Bohu. Boh však uvalil všetky naše hriechy na svojho milovaného Syna, Ježiša Krista, aby nikto už nemusel zomrieť večnou smrťou v pekle, pre svoje viny. „Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval.“
Preto sa nikto z nás nemôže spoliehať na žiadnu inú cestu. Je tu iba Pán Ježiš. Nepomôže ti Mária, ani svätí, nepomôžu ti zásluhy, nepomôže ti nijaké náboženstvo ani filozofia, nepomôžu ti drogy a omamné látky ani alkohol, žiadne stavy blaženosti. Nepomôže ti ani spoliehanie sa na krst nemluvniat, či viera tvojich rodičov alebo starých rodičov. Nepomôžu ti peniaze, či členstvo v takej alebo onakej cirkvi, či inštitúcii. Nepomôže ani teológia alebo filozofia dobra a dobrej vôle. Je tu iba jedna cesta. Ježiš Kristus.
Sme teda všetci na svete duchovnými bratmi a sestrami? Nie! Iba znovuzrodení v Kristovi, iba spasení a veriaci v Kristovi sú bratmi a sestrami, Božími deťmi.
Ján 1, 12-14: 12 Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi; 13 tí, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Pomoc blížnemu
Minulý týždeň bol výrok: „všetci sme bratia“ spojený so službou núdznym. Teraz už vieme, že nie sme všetci bratia, znamená to, že nemáme pomáhať núdznym, ktorí nie sú našimi bratmi? Máme pomáhať aj bratom aj blížnym.
Keď hovoríme o pomoci a prejavovaní lásky núdznym platí, že ju nemáme prejavovať len naším bratom a sestrám. Pán Ježiš sýtil, uzdravoval a preukazoval milosrdenstvo nie len tým, ktorí v Neho verili. Jeho cieľom však nebolo iba uzdraviť a nasýtiť, ale hlavne zvestovať dobrú správu o Božom kráľovstve a pozývať, aby okúsili chlieb zhora, aby verili v Syna Božieho (Ján 6). Jeho slová „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou, a svojho blížneho ako seba samého.“
Základom je viera a láska k Bohu, z celého srdca, duše, sily a mysle. Keď máme tento základ, z neho vyplýva a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.
Kto je môj blížny, ktorého mám milovať? V podobenstve o Samaritánovi Ježiš vysvetlil, že blížny je napríklad taký človek, ktorý je zbitý a treba mu obviazať rany. Kto je hladný a treba ho nasýtiť. Kto je nahý a treba ho obliecť. Aj takýmto spôsobom máme prejavovať milosrdenstvo vyplývajúce z milosrdenstva, ktoré nám preukázal Boh. Pán Ježiš premieňa naše srdcia, aby sme pociťovali ľútosť, ako milosrdný Samaritán. Tak ako sa zľutoval Ježiš nad nami, aj my sa máme zľutovať nad našimi blížnymi. Viera musí prinášať svoje ovocie.
Pán Ježiš vo svojej známej kázni na hore povedal (Matúš 5, 16): Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!
Ako máme svietiť? Nech naše dobré skutky majú za cieľ a výsledok oslavu nášho nebeského Otca. Pán Ježiš pomáhal a zvestoval evanjelium o spáse. Toto je naším poslaním a zmyslom aj napríklad našej charity. Niesť evanjelium. Cieľom je spása druhých a oslava Krista. Preto je potrebné, aby nasýtenie tela šlo spolu s nasýtením ducha. Pán Ježiš nasýtil davy a následne ich viedol k tomu, aby spoznali a okúsili chlieb, ktorý prichádza zhora. Syna Božieho. To najlepšie čo môžeme druhým priniesť je Ježiš Kristus.
Keď sa vrátime k textu z Efezským 2, 10 vidíme, že Božie deti sú Božím dielom. Keby sme si mohli zaslúžiť spasenie vlastnými dobrými skutkami, neboli by sme Božím dielom, ale dielom seba samých. Tak to nemôže byť a ani nebude. Boli sme stvorení v Kristovi Ježišovi, znovuzrodení, aby sme konali dobré skutky, ktoré Boh vopred pripravil. Boh pripravil pre kresťanov cestu dobrých skutkov, ktoré bude uskutočňovať v nich a skrze nich, kým budú kráčať vierou. Znamená to, že Boh koná dobré skutky prostredníctvom nás, keď sme mu verní a poslušní. Boh koná. Vo viere sa k nemu v tomto diele pripájame na chválu jeho slávy.
Stručne povedané, boli sme duchovne mŕtvi a objektom Božieho hnevu. Boh, motivovaný svojou láskou, nám preukázal milosrdenstvo a dovolil nám, aby sme boli oslobodení od jeho hnevu milosťou, skrze vieru. Boh to dosiahol bez našej pomoci; preto všetko dobro, ktoré sa uskutoční prostredníctvom nás, bude uznané ako jeho dielo, a nie naše vlastné. Motívom je láska k Bohu a láska k blížnemu.
Bratia a sestry, modlime sa preto za šírenie čistého evanjelia v našom zhromaždení a v našom okolí a za záchranu ľudí, ktorí sú okolo nás. Nech vidíme príležitosti, cez ktoré môžeme preukázať lásku svojim blížnym. Prosme o silu a odvahu rozšíriť svoj okruh blížnych, ktorí potrebujú pomoc.
– Andrej Kraljik