Muzikál Brána – 2016

Bolo to dávno raz v Jeruzaleme. V meste slávnych čias, v meste nádeje. V meste tisícich krás, keď nadišiel čas, sám Ježiš vošiel tam do jeho brán.

Vítali Ho ako vladára, pozdravovali Ho ako Kráľa, ale bolo len niekoľko ľudí, ktorí Ho poznali ako osobného priateľa. Iní zase neverili, že On je tou bránou a cestou do neba. Judáš Iškariotský videl v Ježišovi cestu, ako si napchať vlastné vrecká.

Ježiš vediac, že bol zradený, veľmi túžil rozprávať sa so svojím Otcom. Vošiel do Getsemanskej záhrady, tam so smútkom, strachom padol na tvár, plakal a modlil sa. Počas toho prišiel do záhrady Judáš s vojakmi. Poslali ich veľkňazi, aby Ježiša zadržali. Posmievali sa Mu, bili Ho, pľuli na Neho. Predviedli Ho pred Piláta a ten Ho odsúdil.

Tam oni na kríž pribili, to Božie dieťa bez viny, tú vzácnu cestu zo smrti a bránu života. On v rukách ostré klince mal, keď v ťažkých mukách zomieral a deň sa na noc premieňal, ó Boží Baránok. Baránok Boží je zabitý, krvou priepasť zotrel medzi Bohom a človekom. Baránok Boží je zabitý, na seba hriechy vzal, On za všetkých.

Dvere, ktoré sa zdali, že sa otvárajú, boli zabuchnuté. Zavreté raz a navždy. Navždy? Nie! Smrť Syna Božieho nezavrela tieto dvere. Naopak, začali sa navždy otvárať.

Pán Ježiš dnes z hrobu vstal. Haleluja, haleluja. Do rúk si berie kľúč od smrti brán, by zajatcom dal voľnosť tam. Od všetkého zlého nás oslobodí a nad nami hriechu zvíťaziť nedovolí. My spútaní sme boli však, slobodu nám dal, lebo On všetky kľúče má.

Ježiš je živý, tá brána je konečne otvorená a pretože On vstal z hrobu, je pre nás prichystaná večná cesta. Ježiš je tá cesta, je pravda, je život. Vstúp do prítomnosti svätého Boha teraz. Vstúp teraz tou bránou. Ježiš ťa volá, čaká na teba. Má ťa rád. Vstúp teraz tou bránou. Vstúp!