„Prijde pýcha, prijde i hanba; ale u pokorných je múdrosť.“
Príslovia 11,2„Pred skrúšením povyšuje sa srdce človeka, a pred slávou ide pokora.“
Príslovia 18,12„Posmievačom sa [Boh] posmieva a pokorným dáva milosť.“
Príslovia 3,34
Pýcha obsadzuje prvé miesto v zozname vecí, ktoré Boh nenávidí (Príslovia 6,16), je to pre Neho ohavnosť (Príslovia 16,5). Pýcha je arogantný postoj srdca, ktorému chýba reálny pravdivý pohľad na seba a Boha, čo ústi do snahy kradnúť slávu Bohu pre seba. Pýcha sa nielen snaží ukradnúť slávu Bohu — ona si skutočne myslí, že si ju zasluhuje. To je jej fantasmagorické bláznovstvo.
Pýcha v ľudskom srdci je totálna katastrofa, mizéria a tragédia, ktorá privedie človeka skôr či neskôr istotne do totálnych ruín, hanby, skrušenia, eventuálne do Božieho svätého rýdzeho hnevu v zatratení. Pýcha je to, čím sa zaoberajú blázni a hlupáci, čím si plnia svoje myšlienky, ústa a dni.
Opak pýchy je pokora – reálny, pravdivý (biblický) pohľad na seba a Boha a správne priradenie všetkej slávy Bohu. Pýcha používa druhých pre seba, pokora vydáva seba pre druhých.
Pokiaľ človek dýcha kyslík, stále je vo veľkom nebezpečenstve pýchy — a to tak bohatý ako chudobný, tak zdravý ako chorý, tak starý ako mladý, tak šťastný ako smutný — nikto nie je v bezpečí. Pýcha je ako mor šíriaci sa vzduchom v našom hriešnom svete, pred ktorým ťa dokáže ochrániť len trojjediný Boh.
Drž sa preto Písma, poznávaj z Jeho stránok, kto si ty, kto je Boh. Uč sa pokore od Boha a získaj tak pravú múdrosť – ba čo viac, i milosť.
Ondrej K.
