povedz domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán Hospodin: Nie pre vás to činím, dome Izraelov, ale pre meno svojej svätosti, ktoré ste poškvrnili medzi národami, kam ste prišli. Ale posvätím svoje veľké meno, poškvrnené medzi národami, ktoré ste poškvrnili medzi nimi, a poznajú národy, že ja som Hospodin, hovorí Pán Hospodin, keď sa posvätím vo vás pred ich očami. Lebo vás poberiem z národov a shromaždím vás zo všetkých zemí a dovediem vás do vašej zeme. A pokropím vás čistou vodou, a budete čistí; od všetkých vašich nečistôt aj od všetkých vašich ukydaných bohov vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra a odstránim to kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. A dám svojho Ducha do vášho vnútra a učiním to, aby ste chodili v mojich ustanoveniach a ostríhali moje súdy a činili ich
Ez. 36,22-27
Ezechiel bol exilný prorok (prorokoval počas exilu v Babylone), bol odvedený do Babylonu v druhej vlne deportácií (597 p.n.l.), jeho služba bola zameraná na súd hriechu, pokánie, obnovu, pričom poskytovala unikátny pohľad na Božiu aktivitu uprostred vyhnanstva Jeho ľudu. Kniha sa začína (kap. 1) povolaním do služby a dramatickou víziou Božej slávy (teofánia – viditeľná manifestácia Božej slávy) v búrkovom oblaku s ohňom, ktorú doprevádzajú štyri nebeské bytosti, kruhy v kruhoch (resp. kolesá v kolesách), Boží trón a žiarivá postava na tróne (pravdepodobne kristofánia – viditeľná manifestácia slávy predvteleného Krista). Nebeské bytosti mali každá 4 tváre (človek, lev, vôl, orol) a 4 krídla (dvoma si zakrývali telá, dve mali dohora, ktorými sa navzájom dotýkali). Každá z bytostí mala svoje koleso s kolesami vnútri, ktoré sa otáčali všetkými smermi, pohybovali sa cielene (nie náhodne) v súlade s vôľou svojej bytosti, čo značilo Božiu neobmedzenú zvrchovanosť, všadeprítomnosť, cielenosť a bezchybnú exekúciu Božej vôle vo všetkom a všade.
Ďalej skrze knihu je Ezechiel inštruovaný Bohom robiť viaceré symbolické, často šokujúce, teatrálne úkony, ktoré majú zvýrazniť vážnosť hriechu Židov i okolitých národov voči Bohu. Kniha je písaná prevažne v chronologickej postupnosti, ale určité sekcie sú usporiadané tematicky. V prvej sekcii knihy (kap. 1–24) sa Ezechiel zaoberá primárne súdom nad Judeou, hovorí im, že okupácia a vyhnanstvo je výsledok ich hriechov, a že ak sa nebudú kajať, stretne ich ešte väčšia deštrukcia. Adresuje tiež uctievanie modiel v chráme a perverzné chovanie vodcov (kap. 8–11). V druhej sekcii knihy (kap. 25–32) sa nachádzajú proroctvá o okolitých národoch (Amon, Moáb, Edóm, Filištínci, Týr, Sidón, Egypt), ktoré bude súdiť Boh kvôli ich bezbožnosti, arogancii, zhýralosti a kvôli ich nepriateľskému správaniu sa voči Izraelskému národu. Táto časť knihy zvýrazňuje Božiu zvrchovanosť a moc nad krajinami a ríšami sveta, každý sa bude zodpovedať za svoje počínanie pred Bohom. Posledná tretia sekcia knihy (kap. 33–48) sa zameriava na budúcnosť Izraelského národa. Po páde Jeruzalema vo vyhnanstve dáva Ezechiel zbedačenému národu nádej, že raz ich Boh obnoví duchovne i fyzicky. Zdôrazňuje sa tu potreba neustáleho pokánia a poslušnosti Bohu na národnej i individuálnej rovine. Veľmi vzácna a známa je tu kapitola 37 o suchých kostiach na púšti, ktoré sú samy o sebe bez života, mŕtve, totálne neschopné vzbudiť sa k životu, či mať vôbec akúkoľvek túžbu po živote. Avšak, keď prichádza Boh a dáva Ducha, dáva život, suché kosti vstávajú a ožívajú – takto Boh raz obnoví mŕtvy Izrael v ich hriechoch, takto Boh tvorí život Duchom Svätým v živote duchovne mŕtveho hriešnika, ktorý má srdce z kameňa, ktorému Boh dáva srdce z mäsa (Ez. 36,26).
Ezechielova vízia miléniálneho chrámu (kap. 40–48) poskytuje detailný pohľad na budúci chrám a obnovenú bohoslužbu počas doslovných 1000 rokov, kedy bude Dávidov potomok, Pán Ježiš Kristus vládnuť z Dávidovho trónu v Jeruzaleme, kde bude fungovať obetný systém, ale nie už obete za hriechy, ale obete ako pripomienka Kristovej dokonalej obete (podobne ako pri večeri Pánovej). Obete sa prinášali a budú prinášať v: (1) Mojžišov svätostánok; (2) Šalamúnov chrám [postavený ~960 p.n.l., zničený Babylonom pri dobytí Jeruzalema 586 p.n.l.]; (3) Zerubábelov obnovený chrám, ktorý dodatočne rekonštruoval aj Herodes [zničený roku 70 Rimanmi ako zvestoval Kristus]; (4) Chrám vo veľkom súžení [bude znesvätený antikristom]; (5) Mileniálny chrám [ktorý opisuje Ezechiel]. Hlavná správa knihy je ohnivá, úžasná, nepochopiteľná a transcendentná sláva Božia, Božia svätosť, majestát a zvrchovanosť. Kniha učí, že ľudia sú zodpovední hlásať Božiu pravdu svetu (Ez. 3,17), a že potrebujú Mesiáša, ktorý ich zachráni.
Ondrej Kajňak
