Cesta na Muránsku Zdychavu
Keď sme pripravovali stanový tábor, nikto netušil, ako to celé dopadne. Veď každý, kto už bol niekedy na podobnom výlete mi potvrdí, že stanovanie prináša množstvo nečakaných zážitkov. Hlavne keď prší. Vďaka Bohu, dostali sme do daru slnečné počasie. A na Muránskej Zdychave sú tri slnečné dni po sebe luxus. Začali sme jednou stratenou batožinou v autobuse a neskôr sme mali aj vyvrtnuté chodidlo a množstvo štípancov od dotieravých ovadov, ale na chod tábora to nemalo žiadny existenčný vplyv. Na začiatok tábora dostali táborníci tričká s logom a hlavnou témou tábora – Kontakt. Tú sme rozvíjali aj počas tábora. Hovorili sme o kontakte jeden s druhým – vzťahu s našimi kamarátmi ale aj nepriateľmi a predovšetkým o kontakte s Bohom. Bevenova kázeň v nedeľu ráno so živou ilustráciou z jeho vlastného života bola mocným svedectvom o Božej láske a moci zachrániť 12 ročného chlapca pred útrapami blúdiaceho hriešnika.
Boj o prežitie
Rozdelili sme táborníkov do dvoch družstiev a ešte na začiatku odovzdali všetci potom, čo potvrdili rodičom bezpečný príchod, svoje mobilné zariadenia. Počas troch dní si na ne ani nespomenuli. Jedni sa nazvali medvedi – tí nakoniec aj vyhrali ako družstvo a druhí boli ovady, ktoré im neustále dýchali na krk a nepomáhali ani repelenty. Každé družstvo si vytvorilo svoju vlastnú vlajku a večer bola na stožiari vždy vlajka vedúceho tímu. Prvú noc dokonca boli obe, nakoľko úplnou náhodou získali oba tímy rovnaký počet bodov za všetky aktivity. Táborníci ukázali, že si s divokou prírodou dokážu poradiť. Stany si rozložili ako profesionáli – dievčatá z veľkého stanu dokonca v rekordnom čase a to bez pomoci iných a naštudovania manuálu. Oba tímy dokázali samy nazberať a naštiepať drevo, rozložiť oheň jednou zápalkou a navariť chutný guľáš. My vedúci – ako odborná porota sme si to pri ochutnávaní patrične užili.
Nočné hliadky a športové aktivity
Veľkou výzvou boli nočné hliadky – táborový oheň sa strážil celú noc vo dvojiciach. Každá hliadka sa odfotila na mobil s časovou značkou pred službou a po nej. Vznikli celkom zaujímavé fotky „pokrčených“ ale statočne bojujúcich tvári. Nikto sa neulieval. Dokonca bola bitka o to, kto bude robiť SBS-ku v tých najťažších nočných/ranných hodinách. Cítili sme sa bezpečne 😊 Celý dojem pokazil iba ranný neplánovaný budíček – chlapci rozsekali a následne spálili jeden z pníkov, na ktorom sa sedelo pri ohni (vraj už nevládali ísť po drevo). Zo športových aktivít ako streľba, GPS hra, chobotina či volejbal v upravenej forme zaujala hra s mega loptou. Zachytiť a následne prehodiť cez sieť 5kg obrovskú nafukovaciu loptu stálo tímy veľa umu a síl. Ale bojovalo sa až do konca. Tu sa ukázala tímová spolupráca.
Nočná hra – cesta odvahy
V sobotu večer, keď si po táborovom ohni a opekaní išli všetci ľahnúť spať, sme pripravili cestu odvahy. Táborníkov sme zobudili o polnoci, pričom po jednom mali absolvovať s orientačným svetlom cestu odvahy. Pri prvej zastávke sa mali zapísať do „knihy návštev“, ktorá bola položená na stoličke v tmavej húšťave s malým svetlom sviečky. Zvládli to. Dokonca prvý táborník nečakane vystrašil vedúceho – bola to Minori, ktorá prebehla celú trať atletickým spôsobom v rekordnom čase. Na druhom stanovišti bol Marek, ktorého zaskočila Šarlotka slovami: „Juj, ale som sa zľakla“ a potom milými slovami dodala: „Ďakujem veľmi pekne.“ Potešila nás aj reakcia Aďa, ktorý si vychutnal celý tábor ale najmä nočnú hru. Prešiel ju celú s úsmevom na tvári.
Bevenovi a Marekovi ďakujeme za ich ochotu povoziť odvážnych táborníkov na motorkách. Bol to neskutočný zážitok. Ľutujem rodičov, ktorí asi musia doma počúvať: „Kúpme si aj my motorku…“
Poďakovanie
Ďakujeme všetkým, ktorí nejakým spôsobom prispeli na tento tábor. Ďakujem vedúcim – Jarke, Janke, Marekovi a hosťovi Bevenovi. Ďakujeme táborníkom, že prišli a bojovali až do konca a Pánu Bohu za úžasné zážitky a poznanie Jeho lásky a milosti cez prírodu a zaopatrenie a kázané Božie Slovo. Nech to, čo sa zasialo, môže ďalej rásť a prinášať svoje ovocie.
Tešíme sa na ďalšie stretnutie.
