Mojím skutočným žráčom času boli hry. Keď prišla návšteva, alebo sme mali rodinné stretnutie, ja som odišiel hrať hry. Úplne som sa izoloval.

Raz na mňa silne doľahla myšlienka, kde by som skončil, keby som práve teraz zomrel. Nechcel som skončiť v pekle. Začal som vyznávať svoje hriechy a cítil som sa zrazu ľahký a slobodný. Zrazu som vedel, čo mám robiť. Hry som si odinštaloval a vymazal neslušné obrázky. Zmenil sa môj vzťah k rodičom a súrodencom. Začal som s nimi tráviť viac času. Začal som čítať Bibliu. Pochopil som, že som sa stal Božím dieťaťom a že sú mi odpustené hriechy.

Mirko