Do strednej školy som žil v presvedčení, že kresťanstvo už zaniká a že je načase ho vedecky vymazať a zo svojich spolužiakov som sa častokrát vysmieval, pretože chodili do kostola.

Som vďačný Bohu, že si ma na našiel aj napriek tomu, že som ho nehľadal. Aj keď som to vtedy netušil, uchránil ma od mnohých životných chýb a omylov a dal sa mi poznať cez mnohé životné okolnosti a stretnutia. Nebol som ateista, ale skôr agnostik, ktorý o Bohu ani nevedel.

Dnes už viem, že život nie je iba úsečka z bodu A do bodu B, ale že hlavne kvôli tomu, čo nasleduje za bodom B, má život zmysel.

Pán Boh mi cez Bibliu ukázal, aký skutočne som – ukázal mi, že aj keď si myslím, že žijem dobre a správne, stále som hriešnik, ktorý žije podľa seba a pre seba. Z jeho milosti som mohol uveriť evanjeliu – Dobrej správe o tom, že Ježiš zomrel namiesto mňa a že ma Jeho smrťou zmieril s Bohom Otcom a daroval mi večný život.

Boha som spoznal až vtedy, keď som Ho začal hľadať úprimne a z celého srdca…