Odštartovali sme! Doslova aj do písmena. Na prvom výlete dorastencov, ktorý sme organizovali na Borde, si vyrobil každý tím svoju raketu. Celkovo sme odpálili štyri rakety, z ktorých tri aj úspešne vzlietli (Samo, ďakujeme za batériu z auta – bez nej by sme nič neodpálili). Štvrtá raketa žiaľ zhorela na rampe (to sme ešte nemali tú silnú batériu na odpálenie). Aj napriek technickým problémom sme boli nakoniec úspešnejší ako v NASA.
Podmienky boli bojové, no dorastencom to nevadilo. Denné aktivity ich neunavili – ani Miloš s Peťom, ktorí natiahli medzi stromami laná, na ktorých sa pomocou kladky výletníci spúšťali a ani nočná hra, vlastne dve nočné hry. (Peťo ďakujeme za tvoju trpezlivosť s dorastencami, nikto už nemal energiu ísť s nimi vo večerných hodinách do okolitého lesa). Každý večer sme mali spoločné stretnutie s chválami a s témou – O márnotratnom synovi. Prvý večer sme hovorili o návrate syna k otcovi potom, čo premrhal celý svoj podiel z majetku. Druhý večer sme hovorili o druhom synovi, ktorý poctivo slúžil u svojho otca, no jeho srdce ostalo zatvrdené.
Ďakujeme mládežníkom za pomoc s chválami, vedením tímov a prípravou športových aktivít. Myslím, že prvý tábor sa vydaril a že sme prežili Božiu blízkosť a ochranu. Boli to necelé tri dni, no vzájomne sme sa mohli lepšie spoznať – kto by bol povedal, že Mišo je taký súťaživý alebo že Ema miluje ranné prebúdzanie vedrom vody?
Vďaka Bohu za úžasne prežitý víkend a už teraz sa tešíme na ďalší výlet.