Každá cesta človeka je priama v jeho očiach; ale ten, kto zpytuje srdcia, je Hospodin. Činiť spravedlivosť a súd má radšej Hospodin ako obeť.
Pr. 21,2–3Ten, kto sa ženie za spravedlivosťou a za milosrdenstvom [láskou, lojalitou], nájde život, spravedlivosť a slávu.
Pr. 21,21
Spravodlivosť znamená mať správny vzťah s Bohom. Spravodlivým sa človek dokáže stať len z milosti Boha skrze pokánie a vieru v zástupnú obeť Pána Ježiša Krista – keď On zastúpil hriešnika na kríži, kde vzal na seba plný Boží hnev a trest za hriechy veriaceho.
Takto ospravedlnený človek následne zažíva hlad a smäd po spravodlivosti a túži po vzrastajúcom dobrom vzťahu s Bohom. Takto človek, spravodlivý a túžiaci po spravodlivosti, neustále poznáva Boha z Jeho Slova, čím neustále rastie jeho láska k Bohu a jeho poslušnosť Bohu.
A čím viac človek pozná, miluje a poslúcha Boha, tým viac sa mení na Boží obraz (ku ktorému bol na počiatku stvorený). Tým viac odráža vlastnosti, ktoré má Boh: lásku, nehu, súcit, nekompromisnosť s hriechom, pokoj, odpustenie, lojalitu, milosrdenstvo a iné.
Bohu nejde o povrchné, mechanické dodržiavanie pravidiel ani o chladné obete bez lásky. Boha ctí, keď je človek ospravedlnený Kristom a keď žije spravodlivý život — keď žije v správnom vzťahu s Bohom.
Priateľu, človek činí mnohé úkony, skutky, obete — jeho cesta sa mu zdá priamou. Myslí si, že je všetko v poriadku, keď urobil tie úkony; avšak Boh skúma, aké je za tými úkonmi srdce. Blázon žije nespravodlivo a je jedno, akú obeť prinesie. Múdry, spravodlivý však prinesie obeť, za ktorou je vrúcna láska a poslušnosť.