Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem
Gen. 1,1
Genezis znamená ‚počiatky‘, alebo ‚počiatok‘. Prvá kniha Biblie ukladá základy teológie (poznania Hospodina) a zjavuje Boha ako jediného mocného Stvoriteľa všetkého čo existuje, odhaľuje stvorenie vesmíru (8000 – 4000 p.n.l.), človeka, vstup hriechu, a následne Boží plán záchrany. Dej sa vo všeobecnosti odohráva v Mezopotámii, v zasľúbenej zemi (Kanaán), v Egypte na obrovskom časovom rozmedzí. Začína stvorením sveta a človeka na Boží obraz (imago Dei) za 6 doslovných 24-hodinových dní (kap. 1-2). Toto stvorenie bolo dobré, človek prebýval s Bohom v rajskej záhrade Éden (pravdepodobne v oblasti Mezopotámie), jeho cieľ bol naplniť zem, radovať sa v Bohu, spravovať stvorenstvo, a žiť k Božej sláve. Následne pád Adama a Evy do hriechu (kap. 3) predstavil do života človeka hriech voči svätému Bohu, smrť, a nevyhnutné odlúčenie od svätého Boha. Táto primárne Adamova a sekundárne Evina tragická vzbura voči Bohu nastavuje pozadie a nastavenie pre celé nasledujúce ľudstvo, keďže prvý Adam je zástupca celého ľudstva. Efekt hriechu sa rýchlo šíri, falošne-veriaci Kain zabíja svojho úprimne-veriaceho brata Ábela, násilie postupne napĺňa zem, a do 6. kap. ľudstvo svojou bezbožnosťou privádza veľkého Boha k oprávnenému kataklizmatickému súdu – celosvetovej potope.
Potopa a Božia milosť pre Noacha
Boh však preukázal milosť Noachovi a jeho rodine, inštruuje ho postaviť veľkú drevenú loď (archu) a zachrániť na nej tiež po páre z každého druhu zvierat. Po potope Boh zasľubuje, že už nikdy nezničí zem globálnou potopou, na znak čoho dáva človeku dúhu (kap. 9). Hriech však prežil súd potopy v srdciach ľudí na arche. Ako sa človek po potope množil, pýchou začal stavať Babylonskú vežu do neba, na čo Boh odpovedal zmätením jazykov a rozptýlením do šíreho sveta (kap. 11), čím vznikli mnohé národnosti, jazyky, kultúry. Kapitolou 12 Boh vyvoluje jeden malý národ z mnohých, na ktorom a skrze ktorý bude manifestovať (zjavovať) svoj charakter svetu. Tento národ povstane z Abráma, ktorého Boh povolal z mesta Úr do zasľúbenej zeme (Kanaán), zmeniac mu meno na Abrahám, zasľúbiac mu zem, národ, a požehnanie pre neho a skrze neho pre všetky národy zeme. Abrahám uveril Bohu a Boh mu pripočítal spravodlivosť na účet (Gen. 15,6). Abrahámova manželka Sára bola však neplodná, tak sa skrze služobnú Hagar narodil Abrahámovi syn Izmael (z Izmaela pravdepodobne pochádzajú Arabi), ktorý však nebol synom zasľúbenia, tým bol až syn Sáry, Izák. Izák mal za ženu Rebeku, ktorá napojila 10 tiav Izákovho sluhu, a mala dvoch synov, jemnejšieho Jakoba a drsnejšieho Ézava.
Jozefov príbeh
Ézav predal Jakobovi prvorodenstvo za kašu červenej šošovice. Línia pokračuje Jakobom a jeho spojením s Leou, prvou manželkou (Rúben [prvorodený], Simeon, Lévi, Júda, Izachar, Zebulún); s milovanou manželkou Ráchel, za ktorú musel slúžiť mnoho rokov u Lábana (Jozef, Benjamín); s Bilhou, služobnou Ráchel (Dan, Neftali); so Zilfou, Leinou služobnou (Gád, Ašér), z ktorých povstalo spolu 12 kmeňov Izraelových. Medzi bratmi zohral hlavnú úlohu Jozef, ktorý nosieval farebný odev, bol kvôli uprednostňovaniu od otca Jakoba nenávidený bratmi, a eventuálne predaný (mal okolo 17 rokov) do otroctva Egypta (kap. 37), zatiaľ čo bratia otcovi povedali, že Jozefa roztrhala divá zver. Jozef sa v Egypte dostáva do domácnosti prominentného kapitána stráže, Putifara, kde si získava vďaka Božej milosti, dovednostiam, a perfektnému charakteru česť, vplyv, a postavenie. Po neúspešnom pokuse Putifarovej ženy zviesť Jozefa a po jej krivom obvinení sa Jozef nespravodlivo dostáva do väzenia k pohárnikovi a pekárovi, kde správne vykladá sny, avšak je zabudnutý. Neskôr si na neho spomenú, privedú ho k samotnému faraónovi vyložiť jeho sny, a Jozef sa opäť vďaka bezchybnému charakteru dostáva do vysokého postavenia správcu Egypta, druhej najvyššej pozície hneď po faraónovi (kap. 41). Zem následne zasahuje veľký hlad, ktorý však Egypt, vďaka múdrosti Jozefa, znáša oveľa lepšie ako okolité národy, ktoré si prichádzajú po zásoby do Egypta, a prichádzajú aj synovia Jakoba. Neskôr sa Jozef dáva poznať bratom, do Egypta prichádza aj izraelský národ s Jakobom, aby prežili veľký hlad vďaka Jozefovi. Kniha Genezis končí Izraelcami v Egypte. Izraelci sú malý národ špeciálne vyvolený Bohom nie pre ich mimoriadnosť, ale kvôli Božiemu rozhodnutiu.
Zasľúbenie spasiteľa
Skrze tento národ príde v budúcnosti i semeno ženy (Gen. 3,15), ktoré zachráni finálne a dokonale tých, čo veria, od hriechu, ktorý devastuje ľudskú rasu od pádu v záhrade Éden totálne a hrôzostrašne do zatratenia a spravodlivého svätého Božieho hnevu v pekle.
Ondrej K.
