A Hospodin pojde zemou a bude biť Egypťanov ranou a keď uvidí krv na vrchnom prahu a na oboch stranách podvojí, preskočí Hospodin dvere a nedá zhubcovi, aby vošiel do vašich domov zabiť Ex. 12,23
Zotročenie, Mojžišovo detstvo a povolanie
Kniha nadväzuje na Genezis, rozvíja ďalej osud vyvoleného národa po smrti Jozefa, správcu Egypta, deje sa na rozmedzí približne 80 rokov od narodenia Mojžiša po dokončenie svätostánku. Autorstvo je ako pri Genezis pripisované Mojžišovi, názov knihy znamená „odchod“ alebo „východ“, hovorí o odchode Izraelského národa z otroctva Egypta (otroctvo 430 rokov). Kniha začína tým, že Jozef je už nejaký čas mŕtvy, zmenil sa aj faraón, Izraelský národ sa značne rozmnožil, a začal byť Egypťanmi kvôli strachu pred nimi zotročovaný (kap. 2). Ich počet rástol tak rýchlo, že faraón vydal rozkaz zabiť každého narodeného židovského chlapca. Boh však ochránil práve narodeného Mojžiša (1525 p.n.l.) pusteného v košíku po rieke, ktorý bol nakoniec vychovávaný na faraónovom dvore, kde sa oboznámil s kultúrou a spôsobom života Egypťanov. Neskôr, keď pri hádke Žida a Egypťana Mojžiš zabil Egypťana, uteká do Midjanskej zeme (trvanie 40 rokov), kde sa mu po čase v horiacom kre zjavuje Boh, predstavuje sa mu menom „SOM, KTORÝ SOM“ (Ego Eimi), a povoláva ho (kap. 4) späť do Egypta zachrániť Boží národ z otroctva. Záchranu iniciuje Boh, pričom na Mojžišovej slabosti jazyka sa jasnejšie zjaví Božia moc.
Desať rán, Vyslobodenie a Putovanie púšťou
Keď Mojžiš prichádza pred faraóna, ten odmieta prepustiť ľud, za čo na Egypt prichádza postupne 10 devastujúcich rán (kap. 7–12), medzi ktorými má stále faraón možnosť prepustiť ľud, no vždy odmietne. Rany, ktorými jediný Boh deklaroval totálnu moc nad úbohými bôžikmi Egypta boli: voda zmenená na krv; žaby; vši (alebo komáre); muchy; uhynutie dobytka; boľavé vredy; krupobitie a oheň; kobylky; totálna tma na 3 dni; smrť prvorodených. Obzvlášť dôležitá je posledná rana, ona predstavovala pochod Božieho anjela, ktorý prejde všetko dom po dome a zabije každé prvorodené, avšak, ak na verajach dverí nájde potretú krv bezchybného baránka, tento dom preskočí (pesach Hospodinovo – preskočenie Hospodinovo). Táto desiata rana bola spojená so slávením pesachu, pri ktorom si mali Židia v budúcnosti pripomínať vyslobodenie z otroctva Egypta, čo je predobrazom Krista, ktorý zachráni veriacich z otroctva hriechu.
A Hospodin pojde zemou a bude biť Egypťanov ranou a keď uvidí krv na vrchnom prahu a na oboch stranách podvojí, preskočí Hospodin dvere a nedá zhubcovi, aby vošiel do vašich domov zabiť (Ex. 12,23).
Po desiatej rane a smrti faraónovho syna faraón nakoniec povolil východ Izraelcov z Egypta (Egypt opúšťa približne počet 2 miliónov ľudí), no začal ich okamžite stíhať s vojskom až po Červené more. Pri Červenom mori Mojžiš vďaka Bohu rozostúpil vodu na dve časti, Židia prešli more suchou nohou, zatiaľ čo to isté more zmietlo faraónovu armádu a Izraelci tak boli zachránení (kap. 15). Izraelský národ sa tým dostáva na púšť a smeruje k zasľúbenej zemi (Kanaán), kde sa o nich počas cesty stará Boh skrze prepelice, mannu a vodu, napriek ich reptaniu, sťažovaniu sa a neposlušnosti.
Zmluva na Sinaji a svätostánok
Následne pri hore Sinaj povoláva Boh národ, aby sa očistili a posvätili, zatiaľ čo Mojžiša povoláva na horu za zúrenia ohromnej búrky so zemetrasením, bleskami, hromami, dymom, ohňom, vetrom a mocným zvukom trúby (kap. 19). Hospodin na hore učinil s Mojžišom zmluvu (jedinú obojstrannú, podmienenú a dočasnú; ostatné zmluvy Písma sú všetky jednostranné, nezrušiteľné, nepodmienené na strane človeka; všetky zmluvy Písma sú: Noachova, Abrahámova, Mojžišova, Pinchasova [kňazská], Dávidova, a Nová zmluva). Mojžiš prevzal od Boha Zákon (približne 613 príkazov týkajúcich sa morálky, spoločnosti a ceremónií), na základe ktorého mal ľud žiť v zasľúbenej zemi ako teokratický národ medzi pohanskými národmi. Zákon predstavoval zmluvu medzi Bohom a človekom zasľubujúcu požehnanie alebo trest podľa poslúchnutia resp. neposlúchnutia. Boh nariadil aj postavenie svätostánku (kap. 25–31), teda premiestniteľného stanu, miesta jeho prebývania s vyvoleným ľudom. Tento svätostánok mal 3 časti: (1) dvor [bronzový oltár pre zvieracie obete; bronzové umývadlo pre očistenie kňazov]; (2) svätyňa [stôl z dreva potiahnutý zlatom, na ktorom bolo 12 chlebov; sedemramenný svietnik / menora; menší oltár pre vonné obete]; (3) svätyňa svätých [archa zmluvy (dosky desatora, Áronova palica, manna); zľutovnica (vrchnák archy), kde sa zjavovala Božia sláva]. Keď sa Mojžiš vrátil z hory, našiel ľud uctievať zlaté teľa vlastnej výroby, následkom čoho zomrelo veľké množstvo ľudí a Áron (brat Mojžiša) bol napomenutý. Kniha končí postavením svätostánku, a Božou slávou ako naň zostúpi. Kniha zdôrazňuje záchranu skrze krv, Božiu svätú prítomnosť, ľudskú neschopnosť naplniť dokonalý zákon Boha, že Boh súdi hriech veľmi vážne a volá človeka k svätému životu v poslušnosti.
Ondrej K.
