Nedajme sa pohltiť koronou

S istotou, silnejšou ako len zdanie, musíme povedať, že táto pandémia nadobúda apokalyptické (hrozivé) rozmery. Môžeme s istotou povedať, že to bude dlhší zápas ako na 2-3 mesiace. Zápas o naše duchovné hodnoty, zápas ekonomický, zápas o zdravie, zápas o našu ľudskosť. Svet už nebude rovnaký. V dobrom aj zlom.

Aká bude cirkev po koróne?

Sám seba sa napríklad pýtam, ako bude vyzerať Cirkev na svete po tomto období? Ako bude vyzerať Bratská jednota baptistov na Slovensku po koronavírusovej pandémii? Ako bude vyzerať náš zbor BJB na Slovenskej jednoty 16? Ako budú vyzerať naše bohoslužby po skončení zákazov a nariadení? Ako bude vyzerať naša služba, naše učeníctvo, naša evanjelizácia, naše spoločné uctievanie, budeme kreatívnejší, budeme flexibilnejší, budeme lepší načúvatelia Božieho hlasu, atď.?
Budú ľudia otvorenejší pre Božie Slovo, evanjelium? Budú ľudia ochotnejšie svedčiť o Kristovi? Budeme viac hľadať Božiu prítomnosť? Viac sa modliť za naplnenie Božích zámerov v našich životoch? Viac sa poddávať Bohu? Budeme viac hľadieť do neba? Alebo budeme viac hľadieť do zeme a dobiehať to, čo si myslíme, že sme stratili?

Každý musí prekročiť svoj Jordán

Každý z nás musí prekročiť svoj pomyslený Jordán. A teraz nemyslím Jordán ako obraz vstupu do zasľúbenej zeme, ale Jordán ako obraz vstupu do toho, čo Boh má pre nás pripravené za obdobím pandémie. Jordán bol iba jednorázová záležitosť. Prešli ho za malú chvíľu. Až na druhej strane vstúpili do procesu, ktorý nebol záležitosťou hodín, ale záležitosťou dlhodobej poslušnosti a učenia sa chodiť v novej sitácii. Lebo určite to bude územie, ktoré budeme musieť znovu zaujať do vlastníctva a budeme sa musieť v ňom znovu “usídliť” a učiť sa byť Pánu Bohu poslušní.

Pandémia nás preskúša

Pandémia nás poriadne vyskúša. Preverí našu oddanosť v manželstve. Preskúša náš charakter. Naše vlastnosti. Preverí naše vzťahy v blízkej aj vzdialenej rodine, preverí našu vytrvalosť, preverí našu vieru v Božie Slovo. S vierou v ľudské systémy a vlády to môže byť horšie, ale na tom predsa nestojí naša dôvera v Boha. Tá stojí na kríži a hrobe. A obidvoje ostalo prázdne. Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a žije.

Navždy pohltil smrť a nakoniec, zotrie slzu z každej tváre a odstráni potupu svojho ľudu z celej zeme. (Iz 25,7)

V ten deň sa povie:

Hľa, on je náš Boh, v neho sme dúfali. On je Hospodin, jasajme a radujme sa z jeho spásy! (Iz 25:9)