A za dní tých kráľov ustaví Bôh nebies kráľovstvo, ktoré nebude zkazené nikdy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť až na veky
Dan. 2,44
Daniel patrí k exilným prorokom s Jeremiášom a Ezechielom, v mladosti bol odvedený do Babylonu v prvej vlne deportácií (605 p.n.l.), jeho spisy majú pre Starý zákon podobný význam ako Zjavenie Jána pre Nový zákon, bol vznešeného pôvodu, mal obdivuhodný charakter, ktorý vykazoval znaky neoblomnej integrity, hlbokej múdrosti a nekompromisnej vernosti Bohu. Vďaka týmto vlastnostiam a milosti Božej sa Daniel dostal do prominentného postavenia aj v Babylonskej ríši a neskôr tiež v Médsko-Perzskej ríši. Obe ríše boli silne pohanské, no Daniel si napriek bezbožnej spoločnosti a viacerým výzvam zachoval po celý čas výhradnú oddanosť Bohu. Daniel slúžil ako Boží prorok približne 70 rokov. Kniha obsahuje historický opis Danielovho života (kap. 1–6) aj jeho proroctvá od Boha, ktoré sa týkajú primárne Božej zvrchovanosti nad národmi sveta a Božích plánov pre Izrael a svet (kap. 7–12).
Prvá polovica knihy sa začína odvedením Daniela do Babylonu (kap. 1), kde s priateľmi dostali babylonské mená (Daniel ~ Baltazár, Chananiáš ~ Šadrach, Mišael ~ Méšach a Azariáš ~ Abéd-Nego). V prvej vlne deportácií do Babylonu bola odvedená šľachta a vzdelaná vrstva, ktorá sa mala v Babylone na kráľovom (Nabuchodonozor) dvore venovať učeniu a štúdiu babylonskej kultúry a vied pre službu. Všetci štyria sa odmietli stravovať kráľovským jedlom obetovaným modlám, stravovali sa podľa židovských dietárnych obmedzení a Boh ich odmenil múdrosťou a priazňou. Neskôr Daniel dokáže kráľovi Nabuchodonozorovi vyložiť význam jeho sna (kap. 2) o veľkej soche zloženej z rôznych materiálov, pričom sen predstavoval následnosť štyroch veľkých ríš: hlava zo zlata (Babylonská ríša); hruď a ruky zo striebra (Médsko-Perzská ríša); brucho a stehná z bronzu (Grécka ríša); nohy zo železa (Rímska ríša); chodidlá zo železa a hliny (konfederácia silných a slabých desiatich národov obnovenej Rímskej ríše). Následne kameň, ktorý rozbil celú sochu, bude Kráľovstvo Božie, založené Ježišom Kristom. Týmto múdrym výkladom bol Daniel poctený kráľom, dosadený ako vládca celej Babylonskej provincie a tiež ako hlavný prefekt nad všetkými babylonskými mudrcami (mágovia / vznešený rád kráľotvorcov). O pár storočí neskôr je to práve tento rád mudrcov, ktorí vďaka hviezde donášajú zlato, kadidlo a myrhu k nohám narodeného dieťatka v Betleheme. Neskôr (kap. 3) sú traja priatelia Daniela hodení do rozpálenej ohnivej pece kvôli tomu, že sa odmietli klaňať zlatej soche kráľa Babylonu, z ktorej ich zázračne zachránil Boh tak, že nemali ujmu na zdraví. Neskôr (kap. 4) má kráľ Nabuchodonozor ďalší sen, ktorý mu Daniel vyloží ako výstrahu prichádzajúceho poníženia a dočasného bláznovstva kvôli pýche kráľa, čo sa aj splní na sedem rokov, počas ktorých babylonský kráľ žije ako zviera v divočine. Neskôr (kap. 5) sa na stene objaví písmo počas vlády kráľa Belšacara, čo Daniel vykladá a predpovedá pád Babylonskej ríše a nástup Médsko-Perzskej, čo sa udialo tej samotnej noci útokom Peržana, kráľa Dária.
Danielov charakter a dovednosti mu zabezpečili veľmi vysoké postavenie aj v Médsko-Perzskej ríši (bol jedným z troch kniežat hneď pod kráľom, ale bol múdrejší ako ostatné dve kniežatá). Daniel sa však dostal do problémov, keď kráľ (ovplyvnený úkladnými radcami) vydal dekrét, že sa nikto nesmie modliť k inému Bohu ako ku kráľovi Peržanov, čo Daniel nemohol poslúchnuť a modlil sa, tak isto ako predtým, k jedinému pravému Bohu (kap. 6). Bol následne uvrhnutý do jamy s levmi, kde ho Boh ochránil a zachoval. Nasledujú proroctvá, prvé (kap. 7) je o štyroch zvieratách (ríšach, podobne ako pri soche), kde následne „malý roh“ predstavuje antikrista prenasledujúceho veriacich, ktorého zastaví Boh Otec a Syn. V následnom proroctve (kap. 8) vystupuje baran s dvoma rohmi (Média a Perzia) a kozol (Grécka ríša), kde sa ako rohy predstavuje Alexander Veľký a Antiochos Epifanes, prenasledovateľ Židov. Následne (kap. 9) obsahuje proroctvo 70 týždňov, ktoré načrtáva budúcnosť Izraela, príchod Mesiáša a obdobie veľkého súženia. V posledných dvoch kapitolách (kap. 10–12) sa opisuje konflikt národov severu a juhu, ktoré ukončí víťazstvo Božieho kráľovstva. Kniha učí, že Boh je zvrchovaný nad globálne ríše, používa si ich a orchestruje pre svoje plány, pričom zároveň necháva vládcov a ľudí konať slobodne, za čo ich následne privedie na súd. Učí tiež, ako byť verný Bohu voči opozícii.
Ondrej Kajňak
