Povedzme si to najdôležitejšie hneď na začiatok: Ak sa nenaučíš ovládať svoje vášne, budú ovládať ony teba, až ťa nakoniec zničia. Aj u starých ľudí, no obzvlášť u mladých, sa silne rozvíjajú rôzne túžby, ktoré ak ostanú nekontrolované, postupne privedú človeka do ruin.
Keď je dieťa v rodičovskej domácnosti vychovávané k dospelosti pod správou a autoritou rodičov, jeho hlavná zodpovednosť od Boha je poslúchať a ctiť si rodičov (Efezským 6,1–3). Toto pravidlo je univerzálne a jediná výnimka je, ak by rodičia prikazovali dieťaťu urobiť hriech. Keď dieťa dospeje, dynamika poslušnosti sa zmení — dieťa vytvorí vlastnú rodinu, kde budú fungovať už iné autority — no prikázanie ctiť si rodičov ostáva v platnosti.
V sobotu sme ako zbor strávili nádherný spoločný deň na Alpinke. Počasie nám prialo – Pán Boh nás obdaroval krásnym slnečným dňom, ktorý bol ako stvorený na oddych v prírode, rozhovory a spoločné zážitky.
Boh je pravda (Ján 14,6), zo svojej svätej podstaty musí nenávidieť, nenávidí a je mu ohavnosťou opak pravdy, teda lož (klamstvo). Dnešný postmoderný svet zavrhuje myšlienku, že existuje len jedna objektívna pravda uprostred miliónov lží a zastáva pozíciu, že každý človek, ak verí dostatočne úprimne, dokáže mať svoju vlastnú subjektívnu verziu pravdy.
Ako sa vraví, "hovoriť je striebro, mlčať je zlato." Vo všeobecnosti si to vyžaduje veľkú múdrosť, keď si už človek zaumieni aj otvoriť ústa, aby z nich vyšlo niečo dobré, sväté, pravdivé, rozumné, na budovanie. Problém s ústami a slovami je však ten, že "z plnosti srdca hovoria ústa" (Matúš 12,34), teda aké je srdce, také budú aj ústa. Inými slovami, špinavé slová svedčia o špinavom srdci. Aby dokázal človek opraviť a vyčistiť svoje ústa a slová, potrebuje mať vyčistené srdce. Vyčistiť srdce nedokáže ľudská snaha ani disciplína, to dokáže len Boh skrze zástupnú obeť Pána Ježiša Krista a moc Ducha Svätého.
Opatrnosť či obozretnosť je schopnosť rozumne, rozvážne, pokojne, múdro a premyslene uvažovať a následne konať. Naivita je hlúpa prostoduchosť, možno až drzá či pochabá sebaistota, ktorá neuvažuje, nepremýšľa, ktorá žije v sebaklame, ktorá rovno koná v domnení, že sa veci vyvinú tak, ako si to predstavuje.
Pravá múdrosť je v Prísloviach označovaná nielen ako poznatky (informácie) či schopnosť spájať si tieto poznatky do logických súvislostí (aj keď múdrosť tieto veci istotne zahŕňa). Pravá múdrosť je praktické žitie v morálnej integrite či bezúhonnosti. Pravá múdrosť znamená žiť spravodlivý život podľa Božieho Slova.
Priatelia majú obrovskú moc v živote dieťaťa, v živote dospelého, aj v živote starého človeka. Priateľstvo má zvláštnu a silnú moc v živote jednotlivca ohnúť charakter jedným či druhým smerom. Čím má človek viac nadviazaných priateľstiev, tým viac si do života privedie kompromisov. Je teda životne nebezpečné mať nesprávnych či zlých priateľov, a je o to horšie mať ich veľa.
Hlavný dôraz či myšlienka knihy Prísloví je múdrosť, ktorú človek dokáže získať skúmaním Božích nariadení, ktoré sú pravda. No finálnym cieľom knihy Prísloví však nie je získaná múdrosť sama o sebe, ale Boh, ktorého vďaka tejto múdrosti dokážem viac poznať, milovať a poslúchať.
Tento text nevraví, že sa ľudia múdrymi rodia, ani že múdrosť získavajú skúsenosťami, či nejak pasívne, alebo náhodne. Múdrosť nespočinie na tvojej hlave len tak náhodou, na jej získanie nestačí vrúcne prianie, nedá sa kúpiť v obchode ani zdediť po predkoch. Dnešný text popisuje človeka, ktorý túži získať múdrosť, ako toho, ktorý "prijíma" slová; "schováva" prikázania; ktorého ucho "pozoruje" na múdrosť; ktorý "nakláňa" srdce k umnosti; ktorý "volá" na rozumnosť a "pozdvihuje" hlas k umnosti; ktorý "hľadá" múdrosť ako striebro a "vyhľadáva" ju ako skryté poklady.
