A [Mardocheus] dal mu [Hatachovi] aj odpis písma zákona, ktorý bol vydaný v Súsane, aby ich [Židov] vyhladili, aby ho ukázal Esteri a oznámil jej to, a aby jej prikázal vojsť ku kráľovi [Ahasverovi] a žiadať o zľutovanie u neho a prosiť pred jeho tvárou za svoj ľud … Ester povedala Hatachovi a rozkázala mu odísť k Mardocheovi a povedať mu: Všetci služobníci kráľovi i ľud krajín kráľových vedia o tom, že nech by to bol ktokoľvek, či muž či žena, kto by vošiel ku kráľovi do vnútorného dvora, kto by nebol volaný, jeden a ten istý zákon platí o ňom: zabiť ho, krome toho, proti komu by kráľ vystrel zlatú berlu, aby žil; a ja som nebola volaná, aby som vošla ku kráľovi, toto už tridsať dní. Ale keď oznámili Mardocheovi slová Esterine, riekol Mardocheus, aby dali Esteri odpoveď: Nemysli si vo svojej duši, že sama unikneš v dome kráľovom zo všetkých Židov. Ba ak budeš naozaj mlčať v tento čas, dostaví sa Židom z iného miesta úľava a vyslobodenie, a ty a dom tvojho otca zahyniete. A kto vie, či práve pre čas, ako je toto, neprišla si ku kráľovstvu!
Est. 4,8-14
Ester je skutočný príbeh Židovky (483–473 p. n. l.), ktorá sa stala kráľovnou Perzskej ríše, manželkou kráľa Ahasvéra (hebrejsky: Ahasvér, perzsky: Khšajárša, grécky: Xerxes), ktorá zachránila židovský národ od záhuby pred Hámánom Agágskym, ktorý chcel nechať vyhubiť všetkých Židov. Udalosti opísané v knihe Ester sa odohrávajú medzi prvým a druhým návratom (z troch) Židov zo zajatia (medzi 6. a 7. kapitolou Ezdráša) Babylonu, neskôr Médsko-perzskej ríše. Konflikt Hámána a Židov sa dá vysledovať v počiatkoch až do knihy Exodus (skoro 1000 rokov dozadu), kedy bol židovský národ pri východe z egyptského zajatia odzadu zákerné napadnutý Amalékovcami (Ex 17,8), potomkami Amáleka, vnuka Ezáva (Gn 36,12). Za tento úskok im Boh zasľúbil súd, skazu, vyhladenie (Ex 17,14; Dt 25,17–19), ktoré mal uskutočniť až kráľ Saul (1Sam 15,2). Saul však neposlúchol Boha úplne, zachoval nažive aj kráľa Amalékov, Agága (1Sam 15,7–9), za čo stratil kráľovstvo, ktoré bolo neskôr dané Dávidovi (1Sam 15,11). Táto Saulova pochabosť dosvedčuje, že čiastočná poslušnosť je neposlušnosť. Musel prísť pobožný Samuel a rozsekať Agága na kusy (1Sam 15,32). A práve Agág bol predok Hámána, ktorý prechovával tak nenávistný postoj voči Židom.
Kniha sa začína perzským kráľom Ahasvérom a jeho hostinou, pri ktorej následne zbavuje kráľovského postavenia svoju manželku Vašti, ktorá sa im odmietla na hostine ukázať (kap. 1). Aby našiel svoju ďalšiu kráľovnú, vyhlási nájsť najkrajšie ženy v celej Perzskej ríši, ktoré sa mu majú predstaviť po 12 mesiacoch príprav. Kráľ si vyberá Ester, nádhernú ženu židovského pôvodu vychovávanú jej bratrancom Mordochajom, pričom Ester utají svoj pôvod (kap. 2). Medzičasom sa Hámán, druhý najvyššie postavený v krajine po kráľovi Ahasvérovi, rozhnevá na Mordochaja, pretože sa mu nekláňal tak ako všetok ostatný ľud, lebo Mordochaj sa bál Boha. Hámán sa rozhneval tak veľmi, že vyhútal plán, v ktorom zabije nielen Mordochaja, ale i celý židovský národ v Perzii. Následne tak zmanipuloval kráľa, že bol vydaný kráľovský edikt, ktorý mal zabezpečiť genocídu Židov (kap. 3), čo spôsobilo u Židov veľký nepokoj a zúfanie. Mordochaj žiada Ester, kráľovnú, aby sa prihovorila u kráľa o záchranu Židov (kap. 4). Napriek veľkému smrteľnému nebezpečenstvu odvážna Ester zariskovala (kto predstúpil pred kráľa bez zavolania, ak mu nepredostrel kráľ žezlo, bol zabitý) a usporiadala dve hostiny pre kráľa a Hámána (kap. 5–7). Na druhej hostine odhalila jej pôvod Židovky a Hámánov úskok proti Židom. Kráľ odpovedá hnevom a obesením Hámána na tej istej šibenici, ktorú nechal pripraviť pre Mordochaja, zatiaľ čo Mordochaja dosadzuje na Hámánovu pozíciu druhého najvyššieho správcu ríše. Kráľ následne vydáva druhý dekrét, v ktorom vyzýva Židov brániť sa proti nepriateľom (kap. 8), čo sa triumfálne podarí a končí to ustanovením sviatku Púrim (kap. 9–10).
Kniha opisuje Božiu zvrchovanosť a prozreteľnosť v záchrane vyvoleného ľudu voči veľkej opozícii; opisuje, že Boh si používa obyčajných ľudí na uskutočnenie svojich neobyčajných plánov; že Boh uskutočňuje svoje plány vo svete skrze prirodzené príčiny a slobodné vôle ľudí (nemusí vždy zasahovať nadprirodzene skrze divy či zázraky); že hriechy ľudí nedokážu zmariť Božie plány. Hlavná téma je, že Boh je pri moci celý čas, ľudí na uskutočnenie svojich plánov nepotrebuje, On uskutoční svoje plány s ochotnými ľuďmi, či bez nich. Avšak, ak sa ľudia rozhodnú neísť s Bohom, stratoví budú len a len oni, nie Boh. Kniha vyzdvihuje Boha pracujúceho za oponou pre dobro jeho ľudu, ale i odvahu veriacich.
Ondrej Kajňak
