Opýtali sme sa za vás – čo pre teba znamená dať svoj čas Bohu?

Rozmýšľal som nad tým čo v dnešnej dobe najviac zamestnáva „Náš ČAS“. Poväčšine sú to naši priatelia, rodina, domácnosť, sociálne siete a informačné médiá. Veľakrát mám aj ja problém s tým, ako vykupujem svoj čas na tejto zemi hoci tento čas, ktorý trávime na tejto zemi, nepatrí v skutočnosti nám, ale nášmu Pánovi ktorý nám ho zo svojej milosti dáva. Je viac okruhov ako môžeme svoj čas dávať Bohu:

1. Modlitba a čítanie si z Biblie, aby sme mohli spoznávať Jeho vôľu v rôznych situáciách nášho života a následne sa vedeli správne rozhodnúť.

2. Rozhovory a vzdávanie vďaky počas dňa (niekedy stačí, ak poďakujeme aj za úplné maličkosti, alebo Ho prosíme počas dňa o pomoc aj pri ľahších úlohách).

3. Ústne podávané svedectvo druhým o veciach, ktoré pre nás Pán urobil v našich životoch považujem za veľmi dôležité. Kološanom 3:23 hovorí, že čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi a nie ako ľuďom. Tento verš sa máme snažiť aplikovať do nášho času tak, aby na nás ľudia poznali Krista ktorý je v nás znovuzrodených kresťanoch.

Takže otázka pre nás všetkých znie: Ako vykupujeme náš čas na tejto zemi? Dávame ho do rúk nášmu Pánovi, alebo si ho nechávame pre seba…?

Dať svoj čas Bohu pre mňa znamená vyhradiť si osobný čas na modlitbu, čítanie Biblie bez toho aby ma niečo rozptyľovalo. Je to aj čas na hlbšie štúdium Božieho Slova, rozmýšľanie čo mi cez to chce Boh povedať. Znamená to aj byť na spoločných bohoslužbách medzi veriacimi a tiež venovať čas službe, cez ktorú chcem slúžiť Bohu a aj ľuďom. Niekedy mám takýto čas aj pri bežných činnostiach, keď sa viem sústrediť na Boha a modlím sa za ľudí a za rôzne veci.

Rodičia ma viedli k tomu, že Pán Boh má byť pre kresťana najdôležitejším v živote. V období chodenia na stretnutia mládeže som si dala osobný záväzok, že princíp ktorý popisuje veršík:

Matúš 6,33: „Ale hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a to všetko vám bude pridané“

bude mojou životnou snahou aj skutočnosťou. Pán mi daroval túžbu po Ňom samom. Ďakujem P. Bohu za to, že ma nezlákal svet v mladosti. Ďakujem za to, že mi dával múdrosť pri rozhodovaní sa. Ďakujem za to, že som dnes ďalej vo svojom vzťahu s Pánom Bohom ako napr. pred 10-timi rokmi. Ďakujem mu za to, že v čítaní si Božieho slova a modlení sa, som mohla prejsť z polohy musím do polohy môžem. Ďakujem P. Bohu, že aspoň trošku môžem svojimi telesnými očami vidieť Jeho krásu, Jeho bezrozmernosť, nekonečnú trpezlivosť, bezhraničnú starostlivosť, ale aj úžasný pokoj. Som o tom presvedčená, že bez času stráveného s Pánom Bohom, by som s Ním nikdy nenadobudla takýto osobný vzťah.

Dať svoj čas Bohu je pre nás tá najlepšia vec akú môžeme spraviť. Pri Jeho slove vždy načerpáme nových síl, povzbudenie a keď sa ešte pri Jeho slove stretneme aj s inými bratmi a sestrami je to proste slovami neopísateľná chvíľa. Najhoršie však je ,,nájsť,, si ten čas. Odložiť všetky ,,starosti,, tohto sveta. Vypnúť televízor, odložiť smartfóny, nenechať sa ničím a nikým rozptyľovať. Často teda jeden druhému pripomíname a Duch svätý nás usvedčuje týmto veršom:

,,Dbajte teda dôkladne na to, ako si počínate; nie ako nemúdri, ale ako múdri. Naplno využívajte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa.“ Ef 5:15-1