Pána Ježiša som poznávala od útleho detstva predovšetkým cez duchovnú pieseň.

Moja mamička, keď bola sama, keď prala, žehlila, tak spievala. Táto duchovná pieseň  vo mne zakorenila hlboké biblické pravdy. Otec nás učili biblické pravdy. Rodičia boli vždy citliví a hľadali spôsob aby sme sa my deti necítili na vedľajšej koľaji.

Ako osemročná som mohla pri jednej večeri Pánovej pochopiť to, že telo Pána Ježiša bolo lámané kvôli mne a Jeho krv bola preliata na odpustenie mojich hriechov. Jasne som pochopila, čo je hriech a prečo nás rodičia viedli k tomu, aby sme sa ospravedlnili nielen tým, komu sme ublížili ale treba sa ospravedlniť aj pred Pánom Ježišom a prosiť ho o odpustenie.

Na jednom tábore sa hovorilo o nebeskom kráľovstve – podobenstvo o nebeských pannách. Brat sa ma opýtal, či viem v ktorej skupine budem. Budem v skupine tých múdrych. Vtedy som činila pokánie a prosila Boha o odpustenie.

Mala som aj obdobie života, keď som sa nechala zmietať vlastnými emóciami – strachom z pekla. Učiteľ ma postavil pred celú triedu a opýtal sa ma, či verím všetkým tým bludom, ktorým veria moji rodičia. Vedela som, že nemôžem zaprieť Pána Ježiša a tak som povedala, že áno, verím. Vtedy vyhlásil, že na jeho škole žiadny baptista nezmaturuje.

Prežila som aj krízu viery a rozhodla som sa, že nebudem chodiť do kresťanského zhromaždenia. Povedala som to svojim rodičom a som vďačná za reakciu môjho otca, ktorý ma do ničoho netlačil a povedal iba: „Pamätaj, že vždy budeš mojou milovanou dcérou“.

Cez slová môjho otca som porozumela, že Boh mi hovorí, že som jeho milovanou dcérou.

Zrazu všetko, čo som prežila nadobudlo nový rozmer, ktorý som dovtedy nevidela. Pán Boh mi cez svojho Ducha pripomenul všetko, čo som sa dovtedy z Biblie naučila. Prežila som úžasnú milosť a činiť pokánie z toho, že som zabudla na Božiu dobrotu a lásku.

To, že vidíme svoj hriech je obrovská Božia milosť.

Porozumela som, že môj hriech bol vložený na Pána Ježiša a jedine Jeho spravodlivosťou môžeme žiť.

Nebo sa pre mňa stávalo domovom.